Neznášanlivosť a agresivita u „spoločensky založených“ vtáčích druhov.
"Spoločensky založené" vtáčie druhy, ktoré zostávajú verné svoju životnému prostrediu počas celého roka, trávili zimné obdobie v kŕdlikoch. Sýkorky, mlynárky, brhlíky, kôrovníky, ďatle, čížiky, glezgy, stehlíky či hýle prečkali v skupinkách dlhé zimné obdobie ľahšie a s väčším úspechom na prežitie, ako keby túto periódu roka trávili individuálne.
Stratégia života v kŕdli prináša operencovi so sebou viacero výhod, v porovnaní s vedením individuálneho spôsobu života v klimaticky a potravne nepriaznivom zimnom období. Viac očí, viac vidí, a preto je vtáčie spoločenstvo lepšie chránené pred útokom potenciálnych dravcov ako osamotený operenec. Keď nejaký príslušník kŕdľa zbadá krahulca alebo kunu, hrozbu potenciálneho nebezpečenstva si nenechá len pre seba, ale o tejto situácii ihneď varovným pokrikom informuje všetkých členov vtáčej pospolitosti, ktorí sa podľa toho okamžite "zariadia" a poschovávajú do najrozličnejších skrýš. Príslušníci kŕdlika majú viac času na zber poživne, ako keby prežívali zimné obdobie individuálne. V takomto prípade sa vtáčik musí spoľahnúť len sám na seba, a tak popri hľadaní si potravy musí monitorovať aspoň na "pol oka" dianie v okolí, a preto mu na kŕmenie zostáva podstatne menej času.
Hoci život v kŕdli prináša jedincovi mnoho výhod, na sklonku zimy pod vplyvom aktivizujúcej sa činnosti pohlavných žliaz, reagujúcich skrz epifýzu na predlžujúcu sa svetlú fázu dňa, začína sa u príslušníkov kŕdľa prejavovať teritoriálne správanie, prejavujúce sa narastajúcou vzájomnou neznášanlivosťou, ba až agresivitou. Vtáčie skupinky sa postupne rozpadajú a začínajú sa vytvárať páriky.
Pohlavný pud, vyvolaný zvýšenou aktivitou hormonálnych žliaz, podmieňuje u operencov správanie, prejavujúce sa vo zvýšenej miere vzájomnou náklonnosťou príslušníkov opačného pohlavia. Narastajúca vzájomná sympatia opačných pohlaví napokon vyústi tvorbou partnerských zväzkov, ktoré sa postarajú o naplnenie ich základného poslania - zachovania rodu.
Text a foto: Ing. Miroslav Saniga, CSc.
