Podľa pranostík našich predkov, ktorí žili v tesnejšom vzťahu s prírodou a všímali si v nej pozornejšie dianie počas celého roka, „Matej (24. február) strúha vtáčencom píšťalky a Ján (24. jún) im ich zase berie…“
Tieto tvrdenia sú naozaj pravdivé, pretože v skutočnosti už koncom februára sa niektoré operence, ktoré u nás zimovali (sýkorky, brhlíky, králičky, kôrovníky, krivonosy, hýle), už rozospievajú. Od tohto času potom operení sólisti na plné hrdielka vyspevujú až do tretej dekády júna, a teda Ján ako keby im skutočne "bral píšťalky".
Počas rôznymi poverami opradenej svätojánskej noci možno u nás v lese počuť spev najlepšieho opereného speváka - slávika krovinového i škovránka stromového, z lúk zasa charakteristické volanie samčekov prepelice poľnej či chriašteľa poľného.
Najintenzívnejší je vtáčí spev v máji. S nástupom júna akoby okrídlený spevácky zbor začínal umĺkať. Spôsobuje to najmä starostlivosť o potomstvo, keď aj samčeky zháňajú pre mláďatá potravu a na dlhé vyspevovanie im už nezostáva veľa času.
Skutočnosť, že okolo Jána prestávajú vtáčence spievať, súvisí s útlmom produkcie pohlavných hormónov a s výmenou peria. Pŕchnutie je pre vtáky energeticky veľmi náročný proces a vyčerpáva ich a aj preto im nie je skoro vôbec "do spevu". Výmena peria potrvá do septembra, kedy sa operence opäť rozospievajú. Jesenné nôtenie však už nedosiahne intenzitu jarného spevu a pozorný poslucháč v ňom zacíti istú nostalgiu a clivotu za končiacim sa letom.
.
Súvisiace odkazy:
Hniezdenie vtákov - aj v máji
Fascinujúce zásnubné radovánky vrabcov domových
Sťahovanie vtákov v marci
"Matej (24. február) strúha vtáčikom píšťalky..."
Polnočný koncert sovieho vyhukovania
.
.
.