Chriašteľ poľný je typickým obyvateľom lúčnych porastov vo vlhkých oblastiach. Menej často sa s ním stretávame na poliach s obilím.
Sťahovavý, prilieta v V., odlieta v IX.-X. Obdobie rozmnožovania je v VI.-VII. Počas pytačiek sa samce chriaštelov poľných ozývajú typických nosovým škrekotaním. Len čo sa k tokajúcemu samcovi chriašteľa poľného priblíži samica, začne jej samček dvoriť tanečným krokom a predvádzaním hrdzavo sfarbených škvŕn na krídlach. Niekedy svojej vyvolenej dokonca prináša svadobný dar v podobe dážďovky alebo nejakého slimáka.
Hniezdo na zemi tvorí jamka vystlaná steblami a listami tráv. Zakryté je hustou a vysokou trávou. Často hniezdi aj v strede kríka. Stavebný materiál je úhľadne poprekladaný. Po vyhniezdení to už neplatí, lebo hniezdo stráca svoj pôvodný tvar. Od hniezd poľných kúr sa líši čašovitým tvarom, väčšou výškou a hrubou vrstvou v podstave. Samica sedí na vajciach sama. Početnú znášku umiestňuje do plytkej, suchou trávou vystlanej jamky v zemi. Asi po dvoch týždňoch sa vyliahnu mláďatá. Matka ich kŕmi počas prvých troch až štyroch dní. Potom si už malé chriaštele musia zháňať potravu samy. Zdržujú sa stále v blízkosti matky, ktorá ich chráni ešte zhruba 30 dní. Veľa malých chriaštelov zahynie už počas prvých týždňov života. Chriašteľ poľný potrebuje čo najprirodzenejšie lúky s pestrým zložením rastlín.
Živí sa tu šťavnatými mladými steblami, semenami a drobným hmyzom, ale nepohŕdne ani mäkkýšmi dážďovkami, stonožkami a pavúkmi.
"Deň" sa pre tieto samotárske vtáky začína až so súmrakom. Za teplých nocí bez zrážok chriaštele prestávajú byť aktívne až v skorých ranných hodinách. Tieto vtáky dokážu žiť veľmi skryto a len ojedinelo nám prezradia svoj úkryt. Prebehujú prikrčené medzi vysokou trávou a obyčajne držia prednú časť tela a hlavu nižšie ako chvost. Čas od času sa vzpriamia a s natiahnutým krkom medzi vysokými steblami sa obzerajú po okolí, či odniekiaľ nehrozí nebezpečenstvo. V tejto pozícii vydávajú svoje zvláštne volanie. Chriašteľ poľný vzlieta skutočne len v prípade krajnej núdze. Pri vyrušení sa pomaly zdvihne od zeme s nohami spustenými dolu, preletí niekoľko metrov a opäť pristane vo vysokej tráve. Namiesto lietania sa chriaštele poľné radšej zachraňujú behom. Prekľučkujú vysokým porastom, pričom to iba krátko zašuští - pripomína to skôr pohyb nejakého hlodavca. Aby sme začuli hlas chriašteľa poľného v prírode, musíme si zvoliť vhodný čas a vypraviť sa na správne miesto. Chriaštele sa najviac ozývajú za dusných júnových a júlových večerov, keď je vzduch plný bzučiacich komárov. Vhodnými miestami na počúvanie sú rozsiahle podmáčané lúky, ktoré na okrajoch prechádzajú do pastvín alebo polí. Nie je ľahké medzi hučaním poletujúceho hmyzu rozoznať chrapľavé volanie chriaštelích samcov. Ich hlas môžeme prirovnať najskôr k zvuku hrebeňa prechádzajúceho po niečom tvrdom. Pomerne úspešná býva metóda lákania chriašteľov poľných na magnetofónový záznam ich volania.
-200x200.jpg "chriašteľ poľný / chrapkáč")
perie: tmavé perie na chrbte má širokú svetlohnedú obrubu, takže sa zdá, akoby bol chrbát chriašteľa šupinatý. Spodná strana tela má matnehnedavé sfarbenie prechá dzajúce vpredu do červenohnedých prúžkov. Hrdlo, hruď a boky hlavy sú sivomodré. Jednotvárne hnedočierne sfarbenie mláďat je u vtákov, ktoré obývajú trávnaté porasty, veľmi neobvyklé.
Krídlo nie je na vrchnej strane so svetlohrdzavohnedou farbou, čím sa líši od ostatných chriašteľov rodu Porzana a dĺžkou zobáka pod 25 mm od chriašteľa vodného. Mláďatá v prachvom šate majú čierny aj zobák, čím sa líšia od ostatných chriašteľov rodu Porzana. Chrapkáč obýva rovnaké miesta ako prepelice poľné. Trochu sa im podobá aj sfarbením, je však výrazne väčší. Nemci mu preto začali hovoriť Wachtelkonig, teda "prepeličí kráľ".
Hlavne za súmraku a v noci sa ozýva charakteristickým volaním, ktoré znie niekedy ako "krek-krek", inokedy "rerrp rerrp" akoby niekto prechádzal zápalkovou krabičkou po zuboch hrebeňa. Svojrázne dvojslabičné volanie samcov pripomína škrekotanie žiab. Ľudia si ho prepisovali rôzne, latinské meno Crex crex je jedným takýmto prepisom do ľudskej reči. Podľa charakteristického hlasu je známy aj pod zaužívaným menom chrapkáč.