Žije na rozľahlých lúkach v teplých, nie veľmi suchých polohách, okrem toho aj v poraste obilnín, odkiaľ sa sliepky často už pred zberom sťahujú s kuriatkami do zemiačnisk.
Pre skrytý spôsob života nie je o hniezdnej biológii prepelíc veľa známeho. Dôvodom jej úbytku je okrem intenzívneho poľného hospodárenia a problémov na zimoviskách aj nadmerný odstrel v krajinách pri Stredozemnom mori.
Prepelice, predovšetkým mladé vtáky, sa viac ako ostatné hrabavce živia živočíšnou potravou, napríklad hmyzom, pavúkmi, červami a mäkkýšmi.
Na európske hniezdiská sa vracia v marci. Prepelice a jarabice sa pohybujú po zemi, sú prevažne bylinožravé a ich nohy sú krátke, ale silné. Lietajú rýchlo a energicky, ale uprednostňujú únik behom. Oba druhy behajú veľmi rýchlo. Obe sú spoločenské a mimo hniezdnej sezóny vytvárajú malé kŕdliky. Málokedy ich síce uvidíme, ale svoju prítomnosť často dávajú najavo hlasným prejavom, najmä prepelice.
Najmenší európsky kurolvarý vták (16-18 cm). Malá zavalitá prepelica má nenápadné žltohnedé sfarbenie, na vrchnej strane tela tmavoškvrnité a vyzerá, ako by nemala vôbec chvost. Samce majú stred hrdla čierny, samice svetlý.
Samec prezrádza svoju prítomnosť ostrým trojslabičným volaním "poď-te žať", počuteľné v každom dennom alebo nočnom čase.