Nehojne až hojne rozšírený južnej časti západného Slovenska. Údoliami riek nevystupuje vysoko do hôr. V horských oblastiach stredného a severného Slovenska sa nevyskytuje. Najvyššie iba do výšky 500 m, vyššie iba zriedkavo. Sťahovavý, prilieta v apríli, odlieta v auguste. Obýva svetlé listnaté lesy s hustým podrastom v nížinách a pahorkatinách. Najčastejšie ho počuť v dubovo-hrabových lesoch s podrastom, v lužných lesoch a vlhkých krovitých porastoch s hustým podrastom ostružiny a pŕhľavy. Po prílišnom presvetlení porastov sa slávik z niektorých parkov stratil. Keďže je početne viac samcov ako samíc a navyše niektoré samce sa pária aj s dvoma samicami, zostáva časť samcov bez partnerky. Také samce potom spievajú obzvlášť vytrvalo.
Po vytvorení páru stavia v kríkoch nízko nad zemou alebo priamo na nej hniezdo, ktoré je dobre ukryté hlboko v hustej vegetácii. Má tvar rozmernej čaše a je z listov a trávy, vystlané srsťou a jemnou trávou. Hniezdiť začína v máji. Samička znáša 4-5 jednofarebne olivovohnedých vajec veľkosti 21 x 15 mm. Inkubačný čas 14 dní. Mláďatá na hniezde kŕmia obaja rodičia 11-12 dní.
Potravou je rôzny hmyz, dážďovky, pavúky a bobule.
Slávika možno zahliadnuť iba zriedkavo, lebo žije veľmi utajene a len zriedkavo sa objavuje na vonkajších konárikoch húštin, ktoré obýva. K nenápadnosti prispieva aj jeho operenie. Slávik krovinový sa pohybuje veľmi elegantne. Pri hľadaní potravy pobieha po zemi s polozvesenými krídlami a chvostom vztýčeným do vertikálnej polohy, často ním kýva a rozťahuje ho. Slávika krovinového je podobne ako slávika tmavého veľmi ťažké spozorovať v prírode, pretože oba druhy žijú veľmi skryto. Prítomnosť slávika najčastejšie prezradí jeho spev, ktorý prednáša zo skrytého posedu vo dne i v noci. Najlepší čas na počúvanie spevu je krátko po jeho návrate zo zimovísk, keď sa samce usilujú obsadiť teritórium ešte pred príletom samíc. V máji sa rozlieha jeho spev často vo dne i v noci, ale predovšetkým v ranných a večerných hodinách. V noci sa ozývajú najmä nespárené samce.
Malý vták (dĺžka tela je asi 165 mm, krídla 87 mm, chvosta 70 mm). Vrchná časť tela je hrdzavohnedá, spodná sivobiela bez škvrniek na prsiach. Chvost a nadchvostové krovky sú jednofarebné hrdzavé. Vrchná časť tela je monotónne hnedá, trtáč a chvost sú gaštanové a spodná časť je špinavobiela. Po vyletení z hniezda sú mladé sláviky husto škvrnité a pripomínajú mladé červienky, Iíšia sa však od nich hrdzavogaštanovým chvostom.
Svetlý očný krúžok je výraznejší ako pri slávikovi tmavom. Škvrnité mláďatá pripomínajú mladé sláviky červienky, ale chvost už majú hrdzavý.
Spev je nezabudnuteľný nielen svojou rozmanitosťou tónov, ale aj hlasitosťou. Skladá sa zo zmesi tvrdých a melodických tónov, ktorá končí súborom tónov prepísateľných ako "piu", ktoré postupne prechádzajú do burácavého "crescenda". Iné tóny môžu byť tvrdé, vrátane kolibkárikovi čipčavému podobného "tuít", prenikavého "kurr" a "tak - tak".