Druh s európskym typom rozšírenia. Zriedkavý až nehojný, iba na niektorých lokalitách ako hniezdič. Druh sa občas zistil aj v zimnom období, ide však predovšetkým o februárové údaje, čo sa všeobecne považuje pri tomto druhu podobne ako pri škovránkovi poľnom za začiatok jarného ťahu. U nás zimuje len veľmi sporadicky, a to väčšinou v skupinách do 10 ex. Vyskytuje sa na suchých stanovištiach, predovšetkým na okrajoch lesov susediacich s pasienkami, skalnými stráňami, horskými lúčkami a pod. po celom území Slovenska až do nadmorskej výšky 1 300 m.
Hniezdi na zemi dva razy do roka. Začiatok prvého hniezdenia je v apríli, druhého koncom mája alebo začiatkom júna. Znáša 4-5 na belavom podklade hnedoč-červenkasto škvrnitých vajec. Inkubačný čas 13-15 dní, výchova mladých v hniezde 18-19 dní.
Potravou je hmyz, v menšej miere semená rastlín.
Pôsobivý spev škovránka stromového dodával v minulosti mnohým neúrodným, stromami len riedko porasteným oblastiam zvláštny ráz. Zmena štruktúry krajiny v súvislosti s väčším využívaním lesných a poľnohospodárskych plôch však narušili jeho životné prostredie. No jeho spev s osobitne dlhými stúpajúcimi tónmi sa ozýva, cez deň aj v noci, za letu v špirálach.
O niečo menší ako škovránok poľný (dĺžka tela je asi 150 mm, krídla 95 mm, chvosta 53 mm). Základná farba chrbtovej strany je hrdzavkastohnedá s výraznými pozdĺžnymi škvrnami. Čiernobiele znaky na krídlach, často sú nezreteľné. Ostatok brušnej strany je belavý.
Výrazne menší s kratším chvostom ako škovránok poľný, od ktorého sa odlišuje svetlejšími nadočnými pásikmi, ktoré sa v záhlaví spájajú a kratším chvostom bez bielych okrajov. Krajné sú hnedobiele, na ďalších troch pároch len biela špička; v ohybe krídla tmavá škvrna.
Popevok s mäkkým, zvučným trilkovaním ("lululu") nielen za letu, ale aj z vrcholcov stromov.