Je to jeden z najrozšírenejších vtáčích druhov Európy a rozšírením obýva prakticky aj celú Áziu a sever Afriky. Hniezdi od úrovne mora až po alpínske pásmo európskych hôr.
Samica vyhrabe v zemi plytké jamky, často pod trsom trávy alebo rastlín. Nesmú však byť vyššie ako 40 cm.
Hniezdo je postavené zo suchých stebiel trávy a jemných korienkov. Znáška sa skladá z 3 - 5 vajec, ktoré inkubuje len samica.
Potravou je hmyz, semená a zelené časti rastlín. V zime sa živí takmer výlučne semenami a jemnými listami. Väčšina stredoeurópskych populácií na jeseň odlieta do južnej a západnej Európy.
Známy je jeho spev za letu, ktorý ľudia oddávna obdivovali. Pri vylietavaní nahor za trepotavého letu krúži a spieva osobitne intenzívne. Trvá 2-3 minúty, niekedy aj jednu hodinu. Pri zostupe obvykle na niekoľko minút onemie. V ľudovom ponímaní ho uctievajú ako vtáka vznášajúceho sa a spievajúceho v oblakoch, čo najbližšie k Bohu. Často vztyčuje perie na temene do malého chocholčeka. Ten však nie je taký špicatý ako pri pipíške chochlatej a ani nevydrží vo vztýčenej polohe tak dlho.
D 18 cm. Hnedé telo s tmavšie pásikavou vrchnou stranou a hruďou. Dôležitým poznávacím znakom v teréne sú široké krídla s úzkym bielym zadným okrajom a biele vonkajšie chvostové perá. Pri mladých vtákoch majú perá na vrchnej strane tela biele špičky.
Krajné kormidlové pero má vonkajšiu zástavicu a časť vnútornej zástavice biele, zvyšné sú tmavohnedé s bielym lemom na vonkajšaj zástavici, čím sa líši od škovránka stromového.
Nápadný spev za letu. Jednotlivé sledy zložené z trilkovania, vibrovania a flautových tónov nasledujú bez prestávky rýchlo po sebe, často striedané imitáciami hlasu trasochvosta bieleho, lastovičky alebo sokola myšiara. Vábenie znie ako chvejivé "čirrip".