Pri svojich jarných prieskumoch v prírode si pri pozornom pozorovaní niektorých stromov určite všimnete niečo zvláštne… stromy síce ešte nemajú listy, ale už majú kvety.

Asi mi dáte za pravdu, že začiatkom marca už všetci očakávame a začíname sledovať prvé signály blížiacej sa jari. Nepochybne k nim patrí obraz žlto sfarbených jahniad na lieskach, vŕbach, topoľoch a jelšiach.

Kvitnú ešte pred olistením

Všetky patria do skupiny drevín, ktoré kvitnú skoro na jar pred olistením (lieska obyčajná, jelša lepkavá) alebo súčasne s rozvíjaním listov (vŕba biela, vŕba purpurová).Sú to jednodomé (lieska, jelša) alebo dvojdomé rastlinné druhy (vŕba, topoľ) s rôznopohlavnými, nenápadnými kvetmi. Pri lieske a jelši sa zakladajú vo vegetačnom období predchádzajúceho roka.

• Jelša lepkavá - samčie a samičie jahňady
• lieska obyčajná - samičí kvet

lieska obyčajná - samčí kvet

Samčie kvety sú zoskupené do súkvetia typu jahňada, ktoré je v čase kvitnutia valcovité, visiace (jelša, lieska, topoľ) alebo oválne a vzpriamené (vŕba). Samotné kvety sú veľmi malých rozmerov, z ktorých nápadne vyčnievajú peľnice ich tyčiniek.
Samičie kvety môžu mať tiež tvar jahňady s nápadne sfarbenými bliznami, ako sa s nimi stretávame pri vŕbach a topoľoch.

Lieska obyčajná (Corylus avellana) má samičie kvety nakopené do púčikov, z ktorých vyčnievajú červené blizny. Jelša lepkavá (Alnus glutinosa) ich má zoskupené vo vajcovitých, vzpriamených,  fialovohnedých jahňadách, ktoré dozrievajú na nerozpadavé šištičky. Tie po dozretí zdrevnatejú a zostávajú na stromoch počas celej zimy.

Na našom území rastie pôvodne jelša lepkavá a jelša sivá (Alnus incana) - dreviny, ktoré sú viazané na vysokú hladinu spodnej vody v brehových porastoch tokov. Lieska obyčajná sa vyskytuje v zmiešaných listnatých lesoch a ich okrajoch. V parkoch a vo výsadbách sa stretávame pomerne často aj s lieskou tureckou (Corylus colurna) pochádzajúcou z oblasti Malej Ázie a juhovýchodnej Európy. V jarnom období ich môžeme navzájom odlíšiť na základe dĺžky samčích jahniad, ktoré sú pri nepôvodnom druhu dvakrát dlhšie.

Z pomerne veľkého počtu druhov  vŕb je najznámejšia vŕba rakytová (Salix caprea). Zaraďuje sa medzi priekopnícke dreviny. Jej oválne, striebristobielo chlpaté jahňady dosahujú veľkosť až 40 mm. Vŕby sa medzi sebou veľmi ľahko krížia, preto ich presné určenie je pre laikov pomerne obtiažne.

V lužných lesoch a v brehových porastoch tokov teplejších oblastí rastie topoľ čierny (Populus nigra) a topoľ biely (Populus alba). Ten je dobre odolný voči výkyvom teplôt aj exhalátom, preto sa môže vyskytovať aj na stepiach a pieskoch, a to aj v podobe kra. Často sa vysádza aj v mestských výsadbách. Svetlomilný topoľ osikový (Populus tremula) rastie na rúbaniskách a devastovaných plochách.
.

Autori fotografií: Elena Martincová a Daniela Domčeková

.

Súvisiace odkazy:

Ako poznávať listnaté dreviny v zime?
Čo sa to v zimnom lese zelenie?
Poznávanie drevín podľa kôry
Vianočný symbol šťastia - imelo biele
Jesenné vyfarbovanie a opadávanie listov stromov

.

.