Vegetačná sezóna končí, ale ani jeseň nie je pre botanika stratená. Farby odkvitajúcich kvetov vystriedajú farby listov stromov. Toto prírodné divadlo vrcholí asi v polovici októbra v závislosti od nadmorskej výšky.

Prečo sa vlastne listy na jeseň vyfarbujú?

Skracujúce sa dni, predlžujúce sa noci, klesanie teplôt a k tomu silné vetry i mrazíky už naznačujú stromom, že by sa mali pripraviť na zimné obdobie, ktoré je obdobím vegetačného kľudu. Fotosyntézou nahromadené látky sa sťahujú do konárov, kmeňa a koreňov.
Nakoniec sa zelené farbivo - chlorofyl rozkladá.
Jeho funkcia ako aj funkcia listov pri fotosyntéze a teda výžive stromu sa skončila. Listy sa menia zo zelených na rôzne farebné - žlté hnedé, červené. Spôsobujú to iné farbivá, ktoré v listoch boli aj predtým, ale zelená farba chlorofylu ich v sezóne prekryla. Žltú a oranžovú spôsobuje najmä xantofyl, alebo flavón, červenú antokyján a tiež karotén, ktorý je často prítomný vo farebných plodoch. Ich rôzne kombinácie sa prejavujú rôznymi odtieňmi farieb. A potom táto nádhera jednoducho odpadne zo stromu a na dlhé mesiace zostanú iba holé konáre.

• Bučiny na jeseň majú krásne hrdzavé sfarbenie
• Jeseň hýri farbami listov
• Jarabiny vďaka červenému sfarbeniu listov dobre vidieť aj z diaľky.
• Žlté ihlice smrekovca opadavého vydržia na stromoch veľmi dlho.

Prečo je to tak? Alebo čo by sa stalo, keby listy zostali na stromoch aj cez zimu? Hrozilo by im vyschnutie. Listy totiž nie sú iba orgánom výživy - fotosyntézy, ale aj výparu vody, ktorá sa vyparuje cez prieduchy na spodnej strane listov. Ak by teda v zime zostali na konároch listy, dochádzalo by k odparovaniu vody, ktorú by ale stromy nemohli nahrádzať čerpaním koreňmi z pôdy, pretože tá býva v zime zamrznutá. Strom by tak mohol postupne stratiť vodu a vyschnúť.

Jednotlivé druhy drevín mávajú na jeseň rôzne sfarbené listy:

• Tak napr. krásne žlté až zlatožlté listy majú javory alebo hrab obyčajný, tiež breza, topoľ, alebo lipa.
• Dokonca aj medzi ihličňanmi je taký, ktorému sa sfarbujú ihlice do žlta a nakoniec opadnú. Je to smrekovec opadavý.
• Hnedé, oranžové listy majú duby, buk lesný.
• Najkrajšie červené má čerešňa vtáčia, kalina obyčajná alebo jarabina vtáčia.
• Jaseňu štíhlemu, alebo vtáčiemu zobu zasa opadávajú listy zelené bez viditeľného prefarbenia.

K posledným drevinám, ktoré ešte svietia farbami v šedivom neskoro jesennom lese, patria smrekovec a tiež napr. breza. Vydržia až do novembra.

• Čerešne mávajú červené listy.
• Žlté farby listov topoľov.
• Krásne do červena sfarbené porasty čučoriedok na rašeliniskách.
• Listy bršlena bradavičnatého by nenamaľoval krajšie ani maliar.

Možno ste si všimli, že listy stromov tento rok nie sú až také farebné ako po iné roky. Listy skôr uschli na konároch. Aj na to mal vplyv daždivý rok. Listy sa najkrajšie sfarbujú ak sú slnečné a chladné dni. Nie však mrazivé, pretože mráz urýchľuje rozklad červeného farbiva.

Odporúčam urobiť si zbierku rôznych farebných listov drevín, zaznamenať si dátum, farbu listu a druh dreviny.

Text a fotografie: Mgr. Jaroslav Košťál, PhD.

.

.