V zimnom období môžeme na stromoch lepšie pozorovať výskyt imela bieleho (Viscum album).

Imelo je epifytický poloparazit.

Cudzopasí na ihličnatých druhoch ako sú jedle, borovice a smrekovce. Z listnatých drevín ho nachádzame hlavne na jabloniach, topoľoch, brezách a lipách. Na hostiteľských drevinách vytvára guľovité trsy s prezimujúcimi listami. Miesto koreňa sa u neho vyskytuje špecifický útvar, s ktorým sa stretávame pri parazitických rastlinách, nazývaný haustórium.
Haustórium preniká k vodivým pletivám hostiteľa a odvádza vodu s rozpustenými látkami. Práve v období novembra a decembra mu dozrievajú jeho plody - bielo sfarbené bobule s lepkavým dužinatým oplodím. Sú obľúbenou potravou vtákov. Rozširuje ich glezg, červienka, straka a iné druhy. Zaujímavosťou je, že semená aj po prechode tráviacim traktom zostávajú lepkavé, čo im umožňuje prichytiť sa na konár a na jar tam vyklíčiť. Vzhľadom k tomu, že sa to deje v pomerne špecifických podmienkach, na konároch hostiteľskej rastliny, jeho semená sú na to prispôsobené tým, že z nich vyrastajú 2 až 3 klíčky. Tento jav sa nazýva mnohozárodkovosť (polyembryónia).

Systematici rozlišujú 3 poddruhy imela bieleho:

• imelo biele pravé (Viscum album subsp. album)
• imelo biele borovicové (Viscum album subsp. austriacum)
• imelo biele jedľové (Viscum album subsp. abietis)

V bežnom živote sa s imelom stretávame najčastejšie v čase Vianoc, kedy ho používame na dekoráciu, ako symbol šťastia. Imelo odpradávna priťahovalo pozornosť človeka predovšetkým preto, že aj po opade listov hostiteľskej dreviny zostávalo na stromoch stále zelené. V povestiach mnohých národov zohralo dôležitú úlohu. Využívalo sa a stále sa využíva v medicíne aj ľudovom liečiteľstve.
Príbuzným druhom je imelovec európsky (Loranthus europaeus), ktorý vytvára bohaté trsy hlavne v korunách dubov v teplejších oblastiach. Na rozdiel od imela sú jeho listy opadavé a plody sfarbené na žlto.

.

.