Líška Hrdzoška bola medzi všetkými zvieratami a vtáčikmi dolinky Olinky známa ako najväčšia chvastúnka. Stále sa všetkým pretŕčala na oči a pýšila svojim hrdzavým kožuchom. Najviac však vystavovala na obdiv svoj huňatý chvost.

- To pozeráš, aký mám krásny chvostík, - prihovorila sa Hrdzoška zajacovi Ušiakovi. - Veď ty nemáš skoro nijaký chvost, ale zato veľké ušiská.

- Ja si nezakladám na tom, ako vyzerám, - odvetil zajac Ušiak. - A vôbec mi neprekáža, že sa mi posmievaš.

Keď sa o chvíľočku stretla s ježkom Pichliačikom, aj pred ním sa chvastala: - Ale mi závidíš, aký mám krásny chvostík, však? Aj ty by si chcel mať taký, čo? Ale ty máš len pichliače.

- Vôbec ti nezávidím, pichliače ma ochránia aj pred tebou. - vraví ježko. -  Teba však tvoj krásny chvostík nezachráni pred ostrými pazúrmi orla.

Takto sa líška Hrdzoška chvastala a posmievala aj ostatným zvieratám v dolinke Olinke. Prababičke Prírode sa chválenkárske správanie líšky Hrdzošky veľmi nepáčilo. Rozhodla sa preto, že ju potrestá. A tak počas jedinej noci líške Hrdzoške pekný chvost úplne vypĺzol. Keď sa líška Hrdzoška prebudila, pozrela sa ako vždy najskôr na svoj chvostík, aby sa z neho potešila. Keď však uvidela, že z prekrásneho huňatého chvosta jej zostal len akýsi vypĺznutý kýpeť, div od ľaku neomdlela.

• Líška Hrdzoška - líška hrdzavá          Salamandra Vlhkomilka - salamandra škvrnitá

- Čo sa to stalo s mojim prekrásnym chvostíkom?! - skríkla preľaknutá líška Hrdzoška. - Kdeže sa mi podela jeho krásna srsť? Och, ako sa len teraz takáto škaredá budem môcť ukázať na oči lesným zvieratám v dolinke Olinke? Veď ma všetci vysmejú.

S vypĺznutým chvostíkom sa líška Hrdzoška neopovážila vystrčiť z húštiny stromov ani len čierny ňufák. V zátiší dolinky Olinky nezostane však nikdy nič utajené. Prvá, ktorá si všimla podivné správanie líšky Hrdzošky, bola salamandra Vlhkomilka.

- A ty čo sa tu ponevieraš v húštine? - spýtala sa líšky salamandra. - Doteraz si sa vždy každému ukazovala na oči. Odrazu sa ukrývaš a aj chvostík, ktorým si sa vždy vystatovala, schovávaš si teraz medzi labkami. Čože sa ti stalo?

- Čože by sa mi malo stať? - odvrkla Hrdzoška. - Nič sa mi neprihodilo. Len dnes akurát nemám chuť sa s niekým stretať.

- No ale toto, ty si určite ochorela, - nedala sa odbiť salamandra Vlhkomilka. - Ale kde máš chvostík? Vôbec ho nevidím.

- Neviem, čo sa mi stalo, ale v noci úplne vypĺzol. – vyšla s pravdou von Hrdzoška. - S takýmto kýptikom sa nemôžem teraz nikomu ukázať na oči.

Keď salamandra Vlhkomilka uvidela vypĺznutý chvost líšky Hrdzošky, pustila sa do hlasného smiechu.

- Neposmievaj sa mi, - zahriakla ju líška. - To nie je do smiechu, že sa teraz nemôžem nikomu ukázať na oči.

- To máš za tú tvoju pýchu, keď si sa všetkým posmievala, - vravela salamandra. - Len si spomeň, ako si si z každého robila posmech a chvastala so svojim huňatým chvostíkom. To ťa určite prababička Príroda potrestala. Ona neznesie, aby sa jedno stvorenie vyvyšovalo nad ostatné.

Salamandra Vlhkomilka porozprávala o tom, ako prababička Príroda potrestala líšku Hrdzošku, myške Hryzke. Tá nelenila a zvesť o líške Hrdzoške zvestovala aj veveričke Hopkačke. Tá to hneď rozpovedala vtáčikom v korune strýka Buka. A tak sa zvesť o tom, ako líške Hrdzoške vypĺzol chvost, rozniesla po všetkých zátišiach dolinky Olinky. Všetky vtáčiky a zvieratá si o tom nahlas klebetili a schuti sa na tom aj smiali. Až teraz líška Hrdzoška na vlastnej koži pocítila, aké je to, keď sa jej niekto posmieva. Hanbila sa ukázať na lesnom chodníčku, aby sa jej každý, koho by stretla, neposmieval. A tak od toho dňa sa líška Hrdzoška schováva v húštine. Už nevystavuje na obdiv svoj vypĺznutý chvostík a nelezie tým na nervy vtáčikom a zvieratám dolinky Olinky. Po lesných a lúčnych chodníčkoch sa prechádza len v noci. Aj tak sa zavše nevyhne posmechu, keď ju niektoré zvieratko alebo vtáčik zbadá, ako sa prítmím lesa zakráda s vypĺznutým chvostíkom.