Žije na celom našom území. Je typickým živočíchom okrajov listnatých lesov, ale nájde sa aj v nadmorských výškach nad 1 000 m. V nesúvislých lesoch môže sa vyskytovať 4-5 jedincov na rozlohe 100 ha. Jeho životným prostredím sú biotopy lesostepného charakteru, a to pôvodné aj kultúrne. Ohrozuje ho mechanizácia a chemizácia a pomerne veľa jedincov zahynie na cestách pod kolesami áut. Výskyt ježov je vo veľkej miere limitovaný prítomnosťou dáž­ďoviek, tie sú aj príčinou veľkých strát v po­puláciách ježov vzniknutých na cestách. Dáž­ďovky najmä po teplých dažďoch hojne vyliezajú na asfaltové cesty, kde ich ježe vy­hľadávajú. Je skutočne prekvapujúce, že jež prežil napriek veľkým stratám na cestných komunikáciách v kultúrnej krajine.

Medzi od­borníkmi zostáva nevyriešená otázka, či má zmysel v zime starostlivosť o mláďatá, ktoré sú ľahšie ako 500 g. Nepochybne lepším prí­nosom pre zvýšenie stavu ježov je ponechať opadané lístie a kôpky halúzok v záhrade a nepoužívať proti škodcom chemické po­streky. Typický je preň zimný spánok trvajúci 4-6 mesiacov, pri ktorom sa mu zníži telesná teplota až na 2 °C. K zimnému spánku sa ukladá spravidla od novembra do marca, v chladnejších oblastiach už od konca septembra. Zásoby potravy si nerobí, žije z tukových zásob. Počas teplejšieho počasia sa občas prebúdza.

Ježe sa pária v marci-apríli (júni); staršie samčeky vyhľadávajú samičky hneď zjari, mladé samčeky sa paria neskôr, niekedy až v júni. Súčasťou párenia sú aj asi 2 dni trvajúce svadobné hry, keď sa naháňajú, hravo útočia proti sebe, pričom sa samček ozýva žiadostivým mrčaním, samička zasa zamietavým odfukovaním. Samčeky zvádza­jú medzi sebou neľútostné súboje. Gravidita trvá 32-36 dní a samičke sa v dobre vystlanom brlôžku uliahne raz, prípadne dva razy do roka 4-6, výnimočne 10 mláďat, ktorým sa po 2 týždňoch otvárajú oči. Biele pichliačiky im narastajú už v prvých hodinách a celkom dorastú za 8 týždňov. Samička ich dojčí 3-5 týždňov a potom ich ešte najmenej 3 týždne vodí. Samček sa na výchove mláďat nezúčastňuje. Mladé ježe pohlavne dospievajú na jeseň alebo až zjari. Príleži­tostne sú v septembri ďalšie vrhy, no mláďatá si už nevedia vytvoriť dostatočné tukové rezervy na zimu.

V potrave ježa prevláda živočíšna zložka - hmyz, červy, mäkkýše. Občas uloví žaby, plazy, mláďatá drobných stavovcov alebo na zemi hniezdiacich vtákov, či ich vajíčka. Len zriedkavo konzumuje dužinaté plody. Denne spotrebuje 150-200 g potravy. Prirodzenými nepriateľmi ježov sú výry, jazvece a líšky. Vzhľadom na malú únikovú schopnosť veľa ježov zahynie pod kolesami áut.

Trus

jež bledý - trus

Trus je 3 - 5 cm dlhý, cylindrický, ale môže ho tvoriť aj viac kratších kúskov, z ktorých len posledný je zahrotený; 0,8 - 1 cm hrubý a od chitínových zvyškov hmyzu na povrchu lesklý; zvyčajne je tmavo granátovej až čiernej farby; koncom leta obsahuje prevažne zvyšky bobúľ; v letnom období môže obsahovať aj zvyšky drobných hlodavcov alebo vtákov a pokrúteným vzhľadom pripomína trus tchora; najčastejšie ho zanecháva na lesných cestičkách alebo na lúkach

Odtlačky

jež bledý - odtlačky

Ježe zanechávajú malé šľapaje s úzkymi pazúrikmi na pomerne dlhých prstoch; vždy možno, rozoznať krátky krok a nie skoky ako hlodavcov; zadné chodidlo býva odtlačené celé aj s pätou, v prednej neraz len mozole bez päty; stopová dráha má podobu kľukatej dvojčiary, v ktorej sú predné labky odtlačené mierne do vnútra a zadné mierne von; odtlačky zadných labiek čiastočne prekrývajú predné (p 3,5 - 4 cm, z = 4 - 4,5 cm).

Stavba

V jeseni si hromadí suché lístie a obklopí ho suchými poplazmi černice. Úkryt si stavia v plytkých, senom a machom vystlaných dierach, ukrytých v kroví, medzi koreňmi stromov, medzi kameňmi alebo v inej hustej vegetácii. Zvyčajne doň vedú dva vchody, z ktorých jeden zapcháva proti vetru. V tejto hŕbe zostáva v zim­nom spánku až do apríla.