V minulosti veľmi hojný a jeden z našich najpopulárnejších hlodavcov má tendenciu trvalo znižovať svoju početnosť. Vyskytuje sa vo všetkých typoch lesných porastov a na väčších plochách stromovej zelene (cintoríny, parky, ...).
Hlavnou zložkou jej potravy sú semená rastlín (najmä ihličnanov), lesné plody a huby. Príležitostne konzumuje aj hmyz, vtáčie vajcia a mláďatá.
Rozmnožuje sa dvakrát do roka, vo februári - marci a v máji - júni. Po 35-40 dňoch rodí samica 3-5 mláďat, ktoré sa osamostatňujú v 8. týždni. Pri ohrození prenáša mláďatá do iného hniezda. Pohlavne dospievajú v prvom roku života a dožívajú sa 5-6 rokov.
Veľkosť revíru jedinca je 10-50 ha, početnosť klesá v 7 ročných cykloch, vrchol nasleduje po úrode smrekového semena. Milovníci prírody jej zazlievajú, že okrem semien stromov a plodov, húb a hmyzu požiera príležitostne vajíčka a mláďatá vtákov. V jeseni zožerie len malú časí orechov a žaluďov, ktoré nazbiera. Väčšinu z nich poschováva do dutín stromov alebo zahrabe do pôdy. Dobrá pamäť a čuch jej pomôže väčšiu časť z nich v zime znovu nájsť. Schopnosť lúskať orechy je vrodená a cvičením sa zlepšuje.
Trus
Oválne alebo pozdĺžne bobky, na jednom konci často zahrotené, uložené jednotlivo alebo stlačené do agregátov, oválne 0,5 - 0,6 cm hrubé a 0,8 cm dlhé, v lete menšie tmavohnedé až čierne, v zime väčšie žltohnedé; nápadnejšie sú na snehu, ktorý tiež zafarbia na žltohnedo, príležitostne sú kladené aj do malých jamiek; obsahujú rozdrobené rastlinné zvyšky a často aj čiastočky hmyzu.
Odtlačky
.jpg)
veverica stromová - odtlačky
Požerky
Pre porovnanie vľavo požerok veverice,vpravo ryšavky.
V zime a začiatkom leta odhrýza výhonky stromov a ohlodáva ešte nezrelé šišky.
Patrí medzi denné živočíchy, ktoré sú najaktívnejšie v ranných hodinách a potom v podvečerných hodinách. Keď ju vidieť v pohybe, venuje sa zháňaniu potravy a hodovaniu. Je aktívna cez deň, nepriaznivé podmienky v zime jej aktivitu znižujú, avšak zimu neprespávajú, aj v mraze musia hľadať potravu. Vďaka výbornému čuchu nájdu zásoby potravy. Robí si zásoby na zimu v dutinách stromov či v zemi. Je výborne prispôsobená životu na stromoch, dobre šplhá a skáče až 4 m ďaleko. Chvost používa ako kormidlo, keď skáče z konára na konár a zo stromu na strom. Obýva dutiny stromov, staré hniezda vtákov, alebo si z konárov robí hniezdo s priemerom 20-40 cm, niekedy aj s dvoma otvormi. Keď sa ukladá na zimný spánok v hniezde, chvost uloží pod telo.
Dĺžka 20 - 25 cm, chvost 15 - 20 cm, hmotnosť 300 - 400 g. Chrbát je hrdzavý, sivo-hrdzavý alebo hnedočierny, brucho biele, hranica oboch farieb výrazná. V zime má na ušiach štetôčky predĺžených chlpov oveľa výraznejšie. U nás sa vyskytujú tri farebné varianty; okrem tmavej a hrdzavej existuje tretí, trojfarebný variant - typický najmä pre horské karpatské populácie - ktorý má na hranici medzi tmavou a bielou farbou úzky oranžovo hrdzavý prechodový pásik. Presnejšie geografické ani ekologické rozšírenie tejto varianty nie je doteraz preskúmané. Mladé jedince majú menej huňatý chvost a chýbajú im výrazné štetôčky na ušiach najmä počas prvej zimy.
Hmotnosť 250-400 g, Dĺžka tela 20-27 cm, Dĺžka chvosta 16-20 cm, Dĺžka chodidla (zadná končatina) 5,7-6,2 cm, Výška ušnice 2,7-3,4 cm.
Pri rozrušení sa ozýva mľaskavým "čuk-čuk". Ohryzovanie kôry je veveričkou časté, najmä pri nedostatku inej chutnejšej potravy. Ohlodanie býva v šikmých 2-3 cm širokých závitoch len v hornej časti kmeňa. Okraje požerku boli drsné a vláknité. Pod stromom boli kúsky kôry s vyhlodaným lykom. Keďže odhryzky už neboli čerstvé, ale suché, stopy po hlodaní boli zo zimy.