V bútľavine strýka Buka má svoj príbytok neposedná veverička Hopkačka. Len čo ráno vstane, vybehne zo svojho hniezda a začne si hopkať po vetvách. Najradšej preskakuje z jedného stromu na druhý. Všetci obyvatelia lesného zátišia dolinky Olinky len nechápavo krútia hlavami, keď ju vidia preskakovať z vetvičky na vetvičku.
- A to sa vari nebojíš v takejto výške preskakovať z konára na konár? - čudoval sa hrdziak Hrdzošík, keď videl veveričku Hopkačku šantiť po stromoch. - Čo keby si sa pošmykla a spadla z takej výšky na zem?
- A prečo by som sa mala strachovať? - vyškierala sa veverička Hopkačka. - Mám ostré pazúriky a zachytím sa nimi aj na tej najtenšej vetvičke. No a keby som sa aj náhodou pošmykla a spadla, nič sa mi nestane.
- Keby si spadla z takejto výšky, tak by si mohla zle dopadnúť, - vravel hrdziak Hrdzošík. - Ja som sa raz pošmykol len z polovičnej výšky a len-len že som sa nedolámal.
- Ja sa však nemusím pádu obávať, - pokračovala veverička Hopkačka. - Mňa prababička Príroda obdarila huňatým chvostíkom, ktorý mi slúži ako padák. Prosila som ju, aby ma obdarovala krídlami ako vtáčiky. Ona to však odmietla, lebo zvieratá nemôžu mať namiesto predných labiek krídla. Potom by som vlastne ani nemohla trhať šišky a pochutnať si na sladkých semienkach. A tak mi prababička Príroda stvorila huňatý chvostík, s ktorým sa mi ľahko skáče zo stromu na strom.
- Aha, keby si sa nebodaj pošmykla, tak ťa chvostík pribrzdí, aby si nepadala tak rýchlo, - uvažoval hrdziak Hrdzošík.
- Veru tak, - prikývla veverička. - Ja sa na môj chvostík môžem kedykoľvek spoľahnúť. Preto si ho musím starostlivo čistiť. Božechráň, aby mi vypĺzol. Potom by bolo koniec môjmu preskakovaniu z vetvičky na vetvičku. Bála by som sa urobiť čo i len malý krok v takejto výške.
- Tak v huňatom chvostíku sa skrýva tvoja odvaha, - povzdychol si hrdziak Hrdzošík. - Ani ja by som sa nebál vyliezť do takej výšky, keby som mal taký zázračný chvostík, ako ty.
Hrdziak Hrdzošík by si bol ešte rád s neposednou veveričkou Hopkačkou poklebetil, tá však preskočila z tety Jedličky na strýka Buka a hneď na to na uja Javora. Kým sa hrdziak Hrdzošík spamätal, už bola veverička Hopkačka ďaleko v hlbinách lesného zátišia dolinky Olinky.