Ako hniezdič sa vyskytuje najmä v nižších polohách, vo vrchoch je zriedkavejšia (v čase hniezdenia vystupuje až do výšky 1 000-1 200 m, v mimohniezdnom čase zalieta však až do výšky 1 900 m). V nižších polohách je po sýkorke veľkej druhým najhojnejším druhom. Rozšírená je po celom území Slovenska. Stála a prelietavá. Obýva najmä listnaté lesy, oveľa menej ihličnaté. Jej biotopom sú aj parky a sady.
Hniezdi 2 razy do roka. Prvý raz hniezdi v apríli až začiatkom mája, druhý raz v júni. Hniezdo stavia v dutinách stromov alebo v puklinách múrov a ochotne využíva aj hniezdne búdky. Samotné hniezdo je z machu a trávy a vystlané je srsťou a perím. Znáša 10-13 bielych, bledočerveno škvrnitých vajec veľkosti 15 x 11 mm. Inkubačný čas 12-14 dní. Liahnutie prvých mláďat je načasované tak, aby sa krylo s objavením sa húseníc počas skorej jari. Mláďatá v hniezde kŕmia rodičia 17-18 dní.
Potravu tvoria hlavne vošky, pavúky a húsenice, menej ovocie a semená. Je veľmi inteligentná, keď sa sama naučila otvárať alobalové uzávery fliaš s mliekom, aby sa dostala k smotane, čím v niektorých oblastiach spôsobovala problémy.
Počas zimného obdobia sa spája s ostatnými druhmi sýkoriek a spoločne s nimi hľadá potravu v korunách stromov. Aj keď sýkorku belasú možno nájsť prakticky v každom biotope od centier miest, záhrad, parkov a sadov, pôvodne je druhom listnatých lesov, hlavne s výskytom duba.
Menšia ako sýkorka veľká (dĺžka tela je asi 120 mm, krídla 68 mm, chvosta 55 mm). Vrchná časť tela je modrastozelená, čiapočka, krídla a chvost sú azúrovomodré, tvár je biela s čiernym ohraničením a očným pásikom, spodná časť je jasnožltá. Mladé vtáky sa podobajú dospelým, tvár však nie je biela, ale žltá.
Spev je zložený zo sledu "sísísísirrr" alebo "cícící-tytyty". Samec často spieva pri prelietavaní medzi konármi. Iné hlasové prejavy sú rôzne, ale obsahujú známe "cí- cí- cí- cit" a trkotavé "cu-r-r". Vábením je jasné zvonivé "cíí" alebo "cit-cit", niekedy aj viacslabičné. Pri vyrušení varuje drnčivým "cerrrretetet".