Rodinka sýkoriek je taká rozvetvená, že keď sa v zime všetky sýkorky spolčia do kŕdľov, je ich plná hora. Horár ujo Jano má sýkorky veľmi rád. V celej dolinke Olinke porozvešiaval búdky, aby si mali kde postaviť hniezda. No a v zime nájdu v jeho záhradke vždy sladučké semienka slnečnice.

Sýkorka Belásočka - sýkorka belasá

Hneď za horárňou sa v jednej búdke usadila aj sýkorka Belásočka. So svojim partnerom si v búdke uvili úhľadné a teplé hniezdo z machu. Ujo Jano sa tomu veľmi potešil, keď kontroloval búdky. Veď ani len jediný domček pre vtáčiky zo stovky nezostal prázdny! No a sýkorka Belásočka hneď za horárňou mu urobila najväčšiu radosť. O pár dní našiel v búdke už plnú znášku - dvanásť vajíčok!

Sýkorka Belásočka starostlivo celé dva týždne zahrievala znášku. Pokiaľ ona trpezlivo sedela na vajíčkach, jej partner ju po celý ten čas vzorne kŕmil. Keď nadišiel deň, kedy sa mali sýkorkám liahnuť mláďatá, bola sýkorka veľmi rozrušená. V očakávaní zázračnej chvíľky sa celá chvela. Každú chvíľu sa nadvihovala a sledovala, či na niektorom vajíčku už nepraská škrupinka. Už dlhšiu dobu cítila, ako jej mláďatá každým dňom rástli a škrupinka im začínala byť pritesná.

Keď však na sklonku dňa ani len jedna škrupinka nemala prasklinu, zmocnil sa Belásočky nepokoj.

- Voľačo tu nie je v poriadku, keď ešte ani len jediná škrupinka nepraskla, - vravela rozrušená sýkorka svojmu partnerovi. - Do tejto chvíľky už mali byť všetky mláďatká na svete.

- Neboj sa, zajtra sa nám určite všetky vyliahnu, - upokojoval sýkorku partner. – Možno, že ešte nedorástli na to, aby sa preďobali cez škrupinku.

- Čo ak sa však nemôžu vyslobodiť zo škrupinky, lebo je hrubá? - obávala sa sýkorka Belásočka. - A potom sa nám dnu všetky udusia.

- Nepozeraj sa na vec hneď tak čierno, - upokojoval ju znova partner. - Ak zajtra nebude na vajíčkach nijakej prasklinky, potom zájdem za brhlíkom Omazančekom.Ten pomôže našim mláďatkám zo škrupiniek.

Sýkorka počas celej noci nezažmúrila ani len jedno oko. Začula naliehavé volanie mláďatok, ktoré sa nemohli vyďobať zo škrupiniek. A hoci noc sa ešte nekončila a v lese panovala čierna tma, zobudila sýkorka svojho partnera.

- Vstávaj, lebo s našimi sýkorkami je zle-nedobre. Ak ihneď nepôjdeš zavolať brhlíčka Omazančeka aby nám prišiel na pomoc, tak sa nám všetky mláďatká zadusia. Už samé volajú o pomoc. Keď partner začul plač zo škrupiniek, nelenil a vyletel z búdky. V lesnom zátiší však vládla tma.

- Ako teraz nájdem dutinu brhlíka Omazančeka, keď ledva dovidím k susednému stromu? - dumal v duchu. - Ak nám však nepríde brhlíček na pomoc, všetky mláďatká nám uhynú.

Táto hrozná predstava mu vliala toľko odvahy, že sa hneď a zaraz vydal blúdiť lesom. Odrazu z neho spadol všetok strach, že sa mu môže niečo zlé prihodiť. Teraz na to ani len nepomyslel. Jeho myseľ totiž zamestnávala len a len záchrana jeho mláďatiek. Ani mu to netrvalo dlho, kým sa mu podarilo nájsť príbytok brhlíka Omazančeka. Jemne mu zaťukal na dutinu, aby ho veľmi nevystrašil.

Sýkorka Belásočka - sýkorka belasá                              Brhlík Omazanček - brhlík lesný

- To som ja, partner sýkorky Belásočeky z búdky od horárne uja Jana, - ozval sa. - Prepáč mi, že ti nedám sladko spať. Teraz však potrebujem súrne tvoju pomoc. Ak mi nepomôžeš, tak sa všetky naše mláďatká v škrupinkách udusia.

- Čo to vravíš? - spýtal sa ospalý brhlík. - Vari sa ti mláďatká nemôžu vykľuť zo škrupiniek?

- Veru tak, - odvetil partner Belásočky. - Už včera mali byť na svete, no a teraz už volajú o pomoc. Ja mám však prislabý zobák, aby som dokázal načať hrubú škrupinku vajíčok.

- To si mi mal hneď povedať, - odpovedal mu Omazanček. - Už aj letím s tebou. Tu neslobodno strácať ani chvíľku.

Brhlík bol v príbytku sýkoriek raz-dva. Len letmo pozdravil sýkorku a začal hneď opatrne rozbíjať škrupinky vajíčok. Najskôr tú, z ktorej sa už niesol plačlivý nárek. Keď ju rozbil, maličké sýkorčiatko sa s úľavou nadýchlo. Potom rad-radom začal pomáhať na svet ostatným jedenástim sýkorčiatkam. Keď bol s vyslobodzovaním nevládnych a vysilených mláďatiek brhlík Omazanček hotový, povedal: - Bolo to naozaj v poslednú chvíľu. Keby som bol prišiel len o čosi neskôr, tak by sme tu všetci smútili. Hneď včera, keď ste videli, že voľačo nie je v poriadku, ste mali za mnou prísť.

- Keď my sme dúfali, že sa všetko dobre skončí, - vravela šťastná Belásočka. - Nikto v dolinke Olinke nie je teraz taký šťastný ako sme my dvaja.

- Ale je, - odvetil brhlík Omazanček.

- A veru nemôže byť, - pochybovačne odpovedala sýkorka Belásočka.

- A ja vám vravím, že môže, - odvetil znova brhlík Omazanček. - Ja som rovnako šťastný ako vy. Som rád, že sa mi podarilo prísť včas a vyslobodiť vaše mláďatká zo škrupiniek. Naozaj by si neboli dali rady samy. Škrupinky boli priveľmi hrubé na to, aby ich vaječnými zúbkami rozďobali a vyslobodili sa samé. Pozrite sa, veď vaječné zúbky im už odpadli a škrupinka zostala celá.

- Nevieme, ako sa ti Omazanček poďakovať za pomoc, - vravela Belásočka. - Nebyť teba, bol by sa náš príbytok naplnil smútkom. Vďaka tebe však zavládla v našom domčeku veľká radosť. Veľmi si vážime, že si nám prišiel na pomoc aj uprostred noci.

- Keď môžem pomôcť, tak pomôžem v každej chvíli, - odvetil brhlík Omazanček. - Nevadí mi deň ani noc, zúriaca víchrica ani blýskajúca hrmavica.

Sýkorka Belásočka s partneromi sa potom vzorne starali o svojich dvanásť mláďatok. Ich krstným otcom sa stal brhlík Omazanček, ktorý im pomohol na tento svet.