Začiatkom druhej svetovej vojny bol jeho stav veľmi nízky, avšak jeho expanzívne správanie z východu do strednej a západnej Európy aj na Slovensku v období rokov 1945 - 1970 postupne rošírilo jeho hniezdny areál a tým aj stavy početnosti (v Čechách postupne do r.1988). V našich podmienkach je stály, čiastočne sťahovavý alebo u nás zimujú aj jedince z vyšších zemepisných šírok.
Obýva staré lesné komplexy s roztrúsenými skalnými stenami. Hniezdi na stromoch alebo skalách. Začiatok hniezdenia je vo februári až v marci. Páry žijú po celý život v trvalom zväzku a často hniezdia rok čo rok na tom istom mieste. Hniezdo býva umiestené tak, aby bolo chránené pred dažďom - napríklad hustou korunou vysokého stromu alebo skalným výklenkom. Hniezdo, ktoré si stavia samica sama, je pomerne veľké. Je vybudované z konárikov a klátikov a spevnené machom a ílom. Vnútrajšok je mäkko vystlaný trávou, lístím a srsťou. Násadu tvorí 4-6 vajec. Na zelenkastom podklade sú čierno a hnedo škvrnité, veľkosti 49 x 33 mm. Inkubačný čas 20-21 dní, kŕmenie mláďat na hniezde 40-42 dní.
Potravou sú najmä zdochliny, rozličný hmyz, bezstavovce a zriedkavo i drobné stavovce.
Je nanajvýš opatrný a považuje sa za jedného z najinteligentnejších vtákov. Jeho bystrému oku nič neujde. Často krúži vysoko v povetrí, rovnako ako väčšie dravé vtáky. Počas letu je okrem zreteľne klinovitého chvosta a dlhých, pomerne úzkych krídel nápadný predovšetkým mohutný zobák a hrubo vyzerajúci krk, čo je spôsobené našuchoreným odstávajúcim perím na hrdle. Vyhľadáva zdochliny, ale v poslednom čase i odpadky na smetiskách. Hlavne v zajatí je veľmi neznášanlivý, zabije slabšieho jedinca aj vlastného druhu.
Najväčší druh z krkavcovitých i zo spevavcov, veľký asi ako myšiak lesný (dĺžka tela je asi 650 mm, krídla samčeka 430 mm, samičky 400 mm, chvosta 230 mm). Je celý čierny s fialovomodrastým leskom, s mohutným iba ľahko prehnutým zobákom, pri koreni pokrytým štetinkovitým perím. Chvost je klinovitý, zobák a nohy čierne.
Spev je tichý a plný imitácií. Vábením je hlboké a zvučné "krrorr krrorr" alebo "korrp korrp". Často sa ozýva aj jednoduchým hlasitým "kra", duto znejúcim "klonk" či tvrdším "klok".