Je najpočetnejším dravcom tak v Európe ako aj u nás. Obýva lesy i otvorenú krajinu so skupinami stromov po celom území Slovenska od nížin až do výšky 1 300 m. Jeden z našich najhojnejších dravcov, jeho početnosť však kolíše podľa množstva potravy v roku (v rokoch, keď sú drobné cicavce hojnejšie, býva aj počet hniezdiacich párov väčší). U nás je myšiak stály až prelietavý vták. Severské vtáky tiahnu približne južným smerom a môžu u nás zimovať. Znáša vysoké zrážky a vo všeobecnosti sa vyhýba suchým stanovištiam.
Hniezdo si stavia väčšinou na okraji lesa na listnatom alebo ihličnatom strome vo výške 7-25 m. Znášanie vajec začína koncom marca, väčšinou však prebieha v apríli. Násadou sú 2-4 vajcia veľkosti 56 x 44 mm; na belavom alebo modrastom podklade sú hrdzavohnedo škvrnité. Inkubačný čas 33-35 dní, pričom znášku vajec zahrieva prevažne samica. Mláďatá sa liahnu postupne. Až vo vyššom veku mláďat lovia obidvaja rodičia. Mláďatá vyletujú z hniezda vo veku 42-49 dní, čo je u nás väčšinou v druhej polovici júna. Vyletené vtáky sa ešte 2 mesiace zdržujú v blízkosti hniezda a sú kŕmené rodičmi. Rodina sa rozpadá koncom augusta, keď sa mláďatá začínajú potulovať v širokom okolí hniezda.
Viac ako polovicu potravy myšiaka tvorí hraboš poľný, ďalej sa živí ostatnými druhmi drobných hlodavcov, menej aj vtákmi (najmä mláďatami spevavcov), menšími plazmi, hmyzom, v zime často zdochlinami.
Často ho vidíme krúžiť na oblohe bez pohybu krídel. Ďalekohľadom možno rozpoznať stredne dlhé, nie veľmi široké krídla, pričom prstovité roztiahnutie ručných letiek je iba naznačené. Chvost je skôr krátky, zaokrúhlený, väčšinou široko roztiahnutý a má 7-10 tmavých pásov. Let je dosť neobratný a ťažkopádny. Niekedy ho napáda kŕdeľ vrán alebo kaviek a vtedy sa stiahne do ústrania. Celé hodiny, najmä v zime, striehne na telegrafných stĺpoch popri cestách alebo na stromoch a hľadá zrazené malé živočíchy, ktoré sú v tomto období jeho hlavnou potravou.
Zavalitý dravec strednej veľkosti (dĺžka tela je asi 53 cm, krídla samčekov 39 cm, samičiek 41 cm, chvosta 24 cm). Samec je trochu menší než samica. Hmotnosť je 600-1100 g, rozpätie krídel okolo 130 cm. Zložené krídla siahajú takmer až na koniec chvosta. Sfarbenie je veľmi variabilné od čiernohnedého až po bledosmotanové. Vyskytuje sa svetlá a tmavá farebná forma, s rôznymi prechodnými aberáciami. Spodná časť tela môže byť takmer biela až takmer hnedá s rôznymi prechodmi. Časté je svetlé sfarbenie na prsiach a tmavšie na bruchu. Vyskytuje sa aj hrdzavý nádych a vzácne aberácia s bielym bruchom takmer bez kresby. Chrbtová strana tela je u oboch farebných fáz tmavohnedá. Vrchná strana zvyčajne jednofarebná, spodná viac alebo menej škvrnitá. Chvost je mierne zaokrúhlený a husto pásavý, zvyčajne sivohnedý. Nohy majú mocné, beháky pokryté priečnymi doštičkami alebo zarastené perím okrem pozdĺžnej štrbiny vzadu. Prsty sú krátke, pazúry ostré, nie však príliš veľké.
Pri koreni zobáka je iba jemné páperie (rozdiel od včelára), krídla dosahujú koniec chvosta a priečnych pásov na kormidlových perách 8 a viac (rozdiel od jastraba lesného), behák kratší ako 8 cm a nozdry položené šikmo (rozdiel od myšiaka hrdzavého). Ak chýbajú pásy pri koreni chvosta, môže ísť o jeho poddruh B. buteo vulpinus.
Typický hlas myšiaka lesného je ďaleko počuteľný a znie ako mňaukavé "hji-je", veľmi podobné hlasu sojky škriekavej.