Určite viete, že viaceré skupiny bezstavovcov patria k živočíchom, ktoré sú chránené nielen na úrovni Slovenska, ale aj medzinárodne. Sú to druhy, ktoré sú chránené v celej Európe prostredníctvom území NATURA 2000.
Aj niektoré druhy chrobákov sa dostali na zoznam živočíchov v smernici rady Európskych spoločenstiev. Na Slovensku žije viac než 8000 druhov chrobákov (Coleoptera) z toho len 19 je európsky významných druhov, pričom jeden druh potápnika (Dytiscus latissimus) považujeme za vyhynutý a o dvoch ďalších druhoch sú posledné záznamy pozorovania z roku 1989. V programe Na túru s NATUROU monitorujete výskyt troch druhov chrobákov: roháča obyčajného, fuzáča veľkého a fuzáča alpského.
- Samička roháča veľkého (Lucanus cervus)
- Staré dubové porasty, v ktorých sa roháč vyskytuje.
Snáď najznámejším a najväčším chrobákom v Európe je roháč obyčajný (Lucanus cervus). Keďže obýva prevažne otvorené biotopy so zachovalými porastmi listnatých stromov (dub, buk), pre zachovanie ďalších generácií roháčov je veľmi dôležité, aby sa neodstraňovali staré stromy a spráchnivené kmene. Dôležité je taktiež zachovanie vytvorených dutín, škár v starých stromoch. Rovnako zatieňovanie a zarastanie biotopov, celková zmena
lesného hospodárenia znižuje početnosť tohto majestátneho chrobáka. Staré listnaté stromy roháč potrebuje predovšetkým v štádiu larvy, ktorá žije niekoľko rokov v starom, spráchnivenom dreve kým sa nezakuklí a "nepremení" na dospelé imágo. Takýto dospelý jedinec žije iba pár mesiacov.
Zber dospelých roháčov je prísne zakázaný.
Najviac ho ohrozuje likvidácia vhodných biotopov, ťažba dreva, odstraňovanie starých popadaných kmeňov. Ak chceme udržať populácie roháča obyčajného v priaznivom stave, je potrebné ochraňovať hlavne prostredie kde žije.
Fuzáče
K nemenej zaujímavým a atraktívnym chrobákom patria fuzáče. K celoeurópsky chráneným druhom patria
- fuzáč veľký (Cerambyx cerdo),
- fuzáč Morimus funereus,
- fuzáč karpatský (Pseudogaurotina excellens) a
- fuzáč alpský (Rosalia alpina).
Fuzáč veľký a fuzáč alpský preferujú otvorené biotopy, staré bukové a dubové porasty, nie príliš zatienené. Najpočetnejšie populácie sa viažu na pôvodné pralesné porasty s čerstvo padnutými alebo odumierajúcimi kusmi dreva. Larvy sa vyvíjajú niekoľko rokov v bukovom alebo dubovom dreve. Dostatok svetla a staré popadané kmene zohrávajú veľkú úlohu pri vytvorení podmienok ich priaznivého stavu.
Najväčšiu hrozbu pre ne znamenajú zmeny v drevinovom zložení lesa, ťažba dreva, výsadba monokultúr.
Bystrušky
Všetky bystrušky rodu Carabus sú na Slovensku chránené, ale niektoré sú tak významné a ohrozené, že sa taktiež dostali na zoznam živočíchov európskej smernice. Jedná sa o druhy bystruška Zawadského (Carabus zawadszkii), bystruška Carabus hungaricus a bystruška potočná (Carabus variolosus).
Bystruška potočná žije vo vlhkejšom prostredí je to hygrofil, čiže je viazaná na vodu. Vyhľadáva bahnité miesta s čistou tečúcou vodou, ale aj močiare a stojaté toky. Loví iné menšie bezstavovce, napr. larvy hmyzu a mäkkýše. Aj larvy bystrušiek sú dravé a lovia na povrchu pôdy. Pre jej ochranu je dôležité zachovať charakter prírodných podmienok v okolí malých vodných tokov najmä v lesnom prostredí, veľmi často v okolí horských a podhorských bystrín. Veľmi negatívny dopad pre ich život má vysušovanie a znečisťovanie lesných vodných tokov, mokradí a pramenísk, odvodňovanie krajiny pomocou melioračnej činnosti, regulácia vodných tokov.
- Bystruška potočná (Carabus variolosus)
- ...a prostredie, na ktoré je viazaná.
Nielen pre európsky významné druhy chrobákov ale aj pre ostatné platí, že druhová ochrana je vždy úzko spätá s ochranou prostredia, ktoré pre svoj život tieto druhy potrebujú. Mnoho krát sú chrobáky príliš viazané na špecifické prostredie a nevhodný alebo deštruktívny zásah do biotopu druhu znamená znižovanie počtu populácie, v najhoršom prípade až zánik populácie na lokalite. Prítomnosť jednotlivých druhov chrobákov nám môže veľmi jednoznačne napovedať o zachovalosti miesta, na ktorom sa vyskytujú a v prípade, že na malej ploche dokážeme pozorovať mnoho druhov bezstavovcov, môžeme si byť istí, že sa jedná o cenné územie z hľadiska prírodných hodnôt ako takých.
.
.
.