Geograficky je zaznamenaný výskyt od západného Francúzska až po pobaltské krajiny. Je to charakteristický druh hmyzu pôvodných bukových lesov vyšších polôh od 600-1000 m n. m. Rozšírený je v strednej a južnej Európe, ale aj v južnom Švédsku, zasahuje až do Malej Ázie, na Krym, Kaukaz a Zakaukazsko. V Česku je už veľmi vzácny, na Slovensku je miestami hojný (Malé Karpaty, Biele Karpaty, Strážovské vrchy, Malá Fatra a Veľká Fatra, Slovenské rudohorie, Vihorlat a iné).

Preferuje zachovalé svetlé bučiny a horské zmiešané lesy s javorom horským, najmä teplé južné svahy v podhorskom, ale aj nižšom kolinnom pásme (Podunajsko), kde bol druh zistený na brestoch. Je zrejmé, že pre optimálny biotop nie je podstatná nadmorská výška, ale klimaticky a fytocenologicky vhodné prírodné prostredie. Najpočetnejšie populácie sa viažu na pôvodné pralesné porasty s čerstvo padnutými alebo odumierajúcimi bukmi. Na východnom Slovensku bol 1 ex. vychovaný z larvy, nájdenej v kmienku brezy, z Nemecka je tiež známy z javora, z južnej Európy je uvádzaný z jaseňa, hrabu a orecha. Iné uvádzané hostiteľské stromy sú pochybné, hlavne smrek a borovica.

Imága (dospelé jedince) obvykle uprednostňujú južné, teplé svahy. Oplodnená samička kladie vajíčka do čerstvo zoťatých, padnutých alebo odumierajúcich bukov, do rán alebo štrbín kôry. Z vajíčok sa vyvinú larvy belavej farby, valcovitého tvaru s malou priečnou hlavou. V dreve žijú niekoľko rokov (minimálne 3), posledný larválny instar (vývinové štádium) prezimuje a následne na jar - v máji až júni sa larvy pod povrchom kmeňa zakukľujú. Larvám pomáhajú tráviť buničinu symbiotické organizmy, ktorými sa larvy infikujú pri prežieraní cez vaječný obal. Na vajíčka sa dostanú z čreva samičky pri ich kladení. Vývin trvá 2 - 3 roky.

V prírode počet lariev znižuje ďateľ, počet imág lesné vtáctvo, jašterice a hmyzožravce. Často sa stávajú potravou mravcov drevokazných. Larválny vývoj trvá 2 - 3 roky, posledný larválny instar sa kuklí koncom mája tesne pod povrchom dreva. Keďže samička kladie vajíčka väčšinou do poškodeného a chorého dreva, takže larvy sa vyvíjajú v odumierajúcom dreve, nie je možné pokladať fuzáča alpského za škodlivého - škody sú zanedbateľné. Okrem toho má veľký podiel na decimovaní populácie zoťaté a popílené bukové drevo ponechané cez leto v lese. Sem sa totiž sústreďuje väčšina znášok vajíčok, ktoré po odvoze dreva na jeseň a neskôr prídu vlastne navnivoč. Ak samičky nakladú vajíčka do zvyškov bukového dreva po ťažbe, vývin úspešne skončí len časť populácie, pretože toto drevo podlieha rýchlemu rozkladu zapríčinenému drevokaznými hubami. Takto sa možnosti vývinu obmedzujú na vývraty uviaznuté v korunách okolo stojacich stromov, suché haluze alebo časti kmeňov.