Osídľuje areál od strednej Európy po Prednú Áziu, Stredomorie, sever Afriky. Vyskytuje sa v južných predhoriach nižších pohorí. Kedysi bol na Slovensku veľmi hojný a označovaný za významného technického škodcu dreva. V súčasnosti je omnoho vzácnejší. Vyskytuje sa napr. v okolí Bratislavy, Trenčína, Nitry, Košíc.
Na Slovensku osídľuje južné predhoria nižších pohorí, hlavne teplé dúbravy (Quercetum) v klimaxovom štádiu sukcesie. Imága (dospel0 jedince) sa pohybujú na kmeňoch dubov. Larvy sa vyvíjajú v prvých dvoch rokoch pod kôrou starých dubov, v treťom roku sa zavrtávajú do dreva a dospievajú. Jeho prežívanie závisí od zachovania charakteru prírodných podmienok starých stromov (dub, pagaštan) v pralesných lesných formáciách kolinného a podhorského pásma dubín a lužných lesov Pomoravia a Podunajska.
Vyvíja sa najmä v dreve starých dubov, ale aj v jaseňoch, brestoch, orechoch a i. Rojí sa večer a v noci, a to v júni až v júli. Samičky kladú do trhlín a rán starých dubov, ale živých oslnených dubov, po 2-3 vajíčka. Do odumretých stromov už samičky nekladú. Uprednostňujú spodnú oslnenú stranu stromov, ale aj mocné konáre vysoko v korunách, kde dávajú prednosť skôr zatienenej strane. Larva sa najprv živí v odumretej kôre, kde i prezimuje. V druhom roku žerie v lykovej časti a až v treťom roku sa zavrtáva hlboko do dreva, kde sa zakukľuje. Za 5-6 týždňov sa liahnu imága, ktoré tu prezimujú. Za normálnych okolností trvá vývin 3 roky a pri nepriaznivých okolnostiach (po vypílení hostiteľského stromu) až 5 rokov, pričom veľa lariev uhynie. V prírode počet fuzáča znižujú vtáky (ďatle a i.), parazitické blanokrídlovce, ale aj hubovité choroby. Imága rady lížu vytekajúcu šťavu z poranených stromov.
Imága sa v prírode vyskytujú od mája do septembra, najpočetnejšie od polovice júna do polovice júla. Živia sa miazgou poranených stromov, počas dňa sa zdržujú vo výletových otvoroch a v korunách stromov, aktívne sú hlavne v podvečer a v noci, kedy ich možno zastihnúť predovšetkým na kmeňoch hostiteľských stromov. Vyskytujú sa v teplých dúbravách v klimaxovom štádiu sukcesie.
Náš druhý najväčší fuzáč s 25 - 54 mm dlhým cylindrickým telom (bez tykadiel). Celý chrobák je leskločierny, len krovky sú ku koncu hnedočierne až hnedé. Na hlave sú pomerne mohutné hryzadlá. Hlava a hruď sú vráskavé (vyskytujú sa aj jedince s hladkým štítom) a čierne, krovky sú lesklo čierne a iba pri konci červenohnedé. Krovky sú najširšie na báze, smerom ku koncu sa zužujú. V prvej polovici sú hrubo, v druhej polovici jemno zrnité. Bruško, okrem posledného článku, je veľmi lesklé, riedko a jemne ochlpené. Tykadlá samčeka výrazne presahujú dĺžku tela, u samičiek nanajvýš dosahujú koniec kroviek.
Výnimočne môže dosahovať dĺžku len 24 až 30 mm, takže si ho možno zameniť s fuzáčom bukovým (Cerambyx scopolii) (18-28mm), ktorý je na rozdiel od neho celý čierny. K podobným chráneným druhom národného významu patria Cerambyx miles, Megopis scabricornis a Ergates faber, ktoré sú ešte zriedkavejšie.
Imága vyliahnuté do konca októbra prezimujú a prehrýzajú sa von nasledujúcim rokom. Preto prítomnosť druhu na lokalite prezradia aj po rokoch oválne výletové otvory, ktoré si nemožno zameniť s otvormi iného druhu. Sú tak veľké, že je možné do nich strčiť prst. Čerstvé výletové otvory nie sú sivasté v dôsledku pôsobenia klimatických vplyvov, ale majú farbu čerstvo narušenej kôry. V lete a na jeseň možno zistiť tohoročné otvory. Monitoring na starých solitéroch sa kombinuje súčasne so zisťovaním prítomnosti aj pižmovca hnedého (pri žijúcich bútľavých stromoch). Populácie na starých solitérnych duboch možno monitorovať bez problémov, ale v riedkych lesoch, kde sa vyvíja aj na tenkých stromoch výletové otvory nachádzame len zriedka a len pri pätách kmeňov alebo vôbec. Pravdepodobne sa chrobáky prehrýzajú už z koreňov a vyliezajú z pôdy.