Tieto vtáčie druhy patria k „najzimomravejším“…
V poslednej dekáde mája sa do svojich rodísk k nám navracajú aj najdlhšie "dovolenkujúce" sťahovavé operence - chriaštele poľné, prepelice poľné a hýle karmínové. Tieto vtáčie druhy patria k "najzimomravejším", a tak do svojich rodísk v strednej Európe prilietajú zo zimovísk situovaných v tropickej Afrike obyčajne až na sklonku mája.
Hýľ karmínový, operenec s príjemným flautovým spevom, trávi zimné odlúčenie od svojho rodiska u nás dokonca až v ďalekej Indii. Chriaštele a prepelice potrebujú k svojmu životu na lúkach dostatočne vysokú vegetáciu, a preto prilietajú do svojich teritórií najneskoršie spomedzi všetkých sťahovavých vtákov. Keďže v ostatných rokoch tieto dva lúčne vtáky začali "kolonizovať" aj horské lúky nad hornou hranicou lesa, do tohto typu biotopu sa nasťahujú až v tretej dekáde júna, keď sa tu vyvinie dostatočne vysoká vegetácia, v ktorej sa môžu tieto vtáky ukryť.
Chriaštele a prepelice sú pomerne plaché vtáky a veľmi nerady opúšťajú vegetáciu, takže ich nemožno takmer vôbec pozorovať. Nápadné sú však svojim charakteristickým volaním, ktoré zaznieva z lúk počas júna nepretržite nielen cez deň, ale aj v noci. Obzvlášť nočné volanie týchto vtákov, keď väčšina operencov zmĺkne, je "neprepočuteľné".
Prepelice volajú "huť-huťuť", čo si naši predkovia, ktorí trávili na lúkach podstatne viac času ako my súčasníci, vykladali po svojom ako "poďte žať - poďte žať". Chriaštele prednášajú svoje charakteristické dvojslabičné volanie "ŕŕŕép- ŕŕŕép", rovnako ako prepelice, najmä v noci, obzvlášť počas mesačného svitu. Volanie chriašteľov poľných možno na nerozoznanie napodobniť šúchaním hrebeňa po vrchnáku z kompótovej fľaše alebo dreveným rapkáčom, a takýmto spôsobom primäť samčeka ukázať sa z vegetácie. Samec totiž neznesie vo svojom revíri iného soka, a tak aj na človeka verne imitujúceho hlas iného samca zúrivo nalieta.
K prvým sťahovavým navrátilcom, ktoré sú už u nás vyše dvoch mesiacov, patria drozdy, škovránky, škorce, červienky, trasochvosty či žltochvosty. Tieto "najnedočkavejšie" sťahovavé vtáky zimovali najbližšie k nám, a to v oblasti Stredozemného mora. Tie sťahovavé operence, ktoré sú "zimomravejšie" a museli sa za teplom odsťahovať až do rovníkovej Afriky, sa k nám navrátili až koncom apríla a v priebehu mája. Lastovičky, belorítky, mucháriky, sedmohlásky či dážďovníky musia prekonať na svojej púti domov až niekoľko tisíc kilometrov, a tak nečudo, že do svojich rodísk k nám dorazili len niekoľko týždňov pred prepelicami a chriašteľmi.