Žltochvostovi Sadziarikovi určila prababička Príroda žiť na streche ujovej horárne v dolinke Olinke. Tu je už od dávna jeho domov. Svoju škrípavú pesničku najradšej prespevuje z hrebeňa strechy alebo komína. Len čo na sklonku marca priletí z teplých krajov, už aj zasadne na začmudený komín a začne vyspevovať.

Žltochvost Sadziarik - žltochvost domový

Keď sa raz takto z plného hrdla rozospieval, prihovorila sa mu sýkorka Bielolíčka: - Žltochvost Sadziarik, môžem sa ťa na niečo opýtať?

- Teraz, keď som sa sem vrátil zdravý z ďalekého zimoviska, som taký šťastný, - vravel žltochvost Sadziarik, - pýtaj sa, na čo len chceš.

- Veľmi rada by som vedela, prečo si ty stále taký čierny ako sadza, len chvostík máš  hrdzavý?

- Na tvoju otázku je ľahká odpoveď, - odvetil Sadziarik s úsmevom. - Ak si všímaš, kde najradšej sedávam, sama si na svoju otázku odpovieš.

- Ty ma chceš vari skúšať? - spýtala sa sýkorka Bielolíčka. - Ja náhodou viem o všetkých vtáčikoch, kde je ich domov a ktoré je ich obľúbené miesto Ty najradšej posedávaš na dymiacom komíne horárne uja Jana. Veď aj teraz si tam hovkáš.

- No vidíš, a teraz už určite prídeš na to, prečo som čierny ako sadza, - odvetil Sadziarik.

- Jasne, že viem, - potešila sa Bielolíčka. - Keďže stále posedávaš na dymiacom komíne, tak na teba sadá čierna sadza a od toho si čierny.

- To si krásne rozlúštila, - povzbudil sýkorku žltochvost. - Ešte ťa však čaká záhada môjho hrdzavého chvostíka.

- Na to som veru neprišla, aj keď si nad tým lámem hlavu už dlhšie, - odvetila smutne sýkorka Bielolíčka.

- Dobre, tak to ti prezradím sám, - riekol žltochvost. - Nuž chvostík mám hrdzavý tiež od komína.

- Od komína? - začudovala sa sýkorka Bielolíčka.

- Veru tak, od komína, - pokračoval žltochvost Sadziarik. - Pozri sem na tieto hrdzavé tehly, z  ktorých je komín postavený. Chvostík sa mi o ne stále šúcha, a preto je hrdzavý.

- No ale toto, kto by si to len bol pomyslel? - povzdychla si sýkorka Bielolíčka a nechápavo krútila hlavou.

Žltochvost Sadziarik sa potom rozospieval na plné hrdlo. Vôbec mu pritom neprekážalo, že sa z komína horárne valili kúdoly čierneho dymu. On je totiž zvyknutý na to, že jeho odev je stále začiernený sadzou a navoňaný dymom z bukových triesok.