Obýva skalnaté oblasti, zanedbané budovy. Pôvodne hniezdil v skalných štrbinách. Zatiaľ čo žltochvost lesný hniezdi vyslovene v dutinách, žltochvost domový využíva na hniezdenie rôzne polodutiny, výklenky či štrbiny v stenách. Hniezdo umiesťuje za strešné trámy, v dierach po tehlách v múre, skalnatých rímsach, pod mostami alebo aj v dutine na zemi.
Hniezdo je akoby voľne pospájaná čaša zo suchej trávy a rastlinných stoniek. Vystlané je vlnou, srsťou a perím. Stavia ho samica.
Potrava: Hmyz, pavúky a mnohonôžky, príležitostne aj bobule.
Žltochvost zvyčajne spieva z budov. Ozýva sa skôr ako iné vtáky, ešte za úplnej tmy trilkovltým spevom so štrkotavou melódiou, sediac vysoko na streche. Pri pohľade zozadu a počas letu je nápadný hrdzavý trtáč a chvost, ktorý je navyše v strede tmavší.
Samce sú nápadné takmer čiernym sfarbením, ktoré kontrastuje s bielym poľom na krídle. Ročné samce sú na jar ešte veľmi podobné samiciam a iba malá časť z nich je v tom čase už tmavo sfarbená. Mláďatá sú hnedšie ako samica a sú drobno škvrnité na vrchnej aj spodnej časti. V zime je operenie hnedšie, a tak sa javí aj menej škvrnité. Chvost a trtáč obidvoch žltochvostov hrdzavočervené.
Samice sú prevažne matne sivohnedé. Mladé vtáky sú tmavšie ako mladé žltochvosty lesné a spodnú stranu tela majú menej škvrnitú. Kormidlové perá pri koreni hrdzavé, konce hnedé. Hroty 2.letky najmenej 8 mm od vrcholu krídla, vonkajšia zástavica pri vrchole tiež pri 6. letke zúžená (rozdiel od žltochvosta lesného.
Sledy slabík sú rovnako ako pri žltochvostovi lesnom trojslabičné a začínajú sa radom tónov "jir-tititi", potom s vŕzgavým zasyčaním, následne sa sled končí niekoľkými hvízdavými tónmi. Vábením je často drsné "níít" alebo "híít-tek-tek".