Srnec je naším najmenším zástupcom jeleňovitých. Vyskytuje sa vo všetkých typoch lesov (do 1400 m n. m.), rád však vychádza do polí a lúk. V západoslovenskej nížine žijú srnce v otvorenej kultúrnej krajine s roztrúsenou zeleňou. V lete žije individuálne alebo po dvoch - troch kusoch, koncom jesene a v zime sa spája do veľkých čried. Chýba mu predočná žľaza, ktorú ostatné druhy jeleňovitých používajú na značkovanie. Samec si svoje teritórium chráni pred inými samcami a značkuje si ho výlučkami pachových žliaz na čele, pätách a medzi raticami. Ruja prebieha v júli - auguste. Samce majú malé parohy, ktoré každoročne obmieňajú (zhod X.-XI. a nárast nových III.-IV.). Gravidita trvá 40 týždňov, pričom sa však zárodok začína vyvíjať až za 20 týždňov tzv. utajenej gravidity. Mláďatá bývajú dve, zriedka jedno či tri. Rodia sa v máji. Samica mláďatá dojčí 6-7 mesiacov, od tretieho mesiaca života však mláďatá prijímajú aj rastlinnú potravu. Štrnásťmesačným mláďatám dorastá definitívny chrup a pohlavne dospievajú.

Srnec sa živí rovnakou potravou ako jeleň. Minerálne látky získava olizovaním hliny alebo soli v krmelcoch. Ich malé telo má v pomere k hmotnosti veľkú povrchovú plo­chu, ktorá vydáva veľmi veľa tepelnej energie. Preto srnec potrebuje viac potravy na hmotnostnú jednotku ako oveľa väčší jeleň lesný. Vysokú energetickú potrebu možno pokryť len príjmom výživnejšej potravy. O dôležitosti potravy u srncov svedčí pohľad na mladé stre­doeurópske jedince po prežitej zime: v porov­naní s jesenným obdobím vážia aspoň o 12 až 14 kg menej. Ľahšie zvieratá bez pravidelného prikrmovania spravidla zimu neprežijú. Srnce sú v potrave veľmi prieberčivé. Poľovnícki špecialisti ich nazývajú "koncen­trovanými selekcionármi". Znamená to, že vždy vyhľadávajú vysoko výživné rastliny ale­bo výhonky, aby na minimum znížili príjem ne­potrebného a pre ne nestráviteľného alebo ťažko stráviteľného balastu. Možno povedať, že srnce sú až "maškrtné".

Srnec je významnou poľovnou zverou. Je obdivuhodne prispôsobivý. Najväčším nepriateľom sú túlavé psy a autá na cestách. Srnčatá uliahnuté v máji až júni sa často stávajú obeťami kosačiek.

Trus

srnec lesný - trus

Oválne alebo pozdĺžne bobky, na jednom konci často zahrotené, uložené jednotlivo alebo ztlačené do agregátov, 1 - 1,5 cm dlhé a 0,6 - 1 cm hrubé, valcovité až guľovité na jednom konci zahrotené, v lete obyčajne zlepené, tmavohnedé až čierne, podobné koziemu alebo ovčiemu trusu; obsahujú nestrávené časti rastlín; nájdeme ich v hromádkach na miestach pasenia alebo na chodníkoch tejto zveri roztrúsené na pomerne dlhom úseku, pretože kopytníky sa môžu vyprázdňovať aj počas pohybu.

• Porovnanie trusu jeleňa, srnca a ovce.

Odtlačky

srnec lesný - odtlačky

Stopy srnčej zveri sa delia zväčša na stopy dospe­lej zveri a stopy mláďat. Iba veľmi skúsený stopár vie rozoznať stopu srnca od stopy srny. V stope srnčej zveri sú najvýraznejšie vytlačené štyri prsty. Ak srnčia zver kráča pokojne, vytláča rati­ce tesne pri sebe, pričom paratice vôbec nie. Stopa ratíc je oválna, pri päte zaoblená so zbiehavými hrot­mi. Stopa dospelej zveri je 4 - 5 cm dlhá a 2,5 - 3,5 cm široká. Dĺžka kroku je 35 - 45 cm a šírka rozkroku 10 - 16 cm. Predné a zadné ratice sa prekrývajú. Ak niečo srnčiu zver vyruší, odbieha dlhými skokmi. Pritom zadné nohy kladie pred predné a v stopovej dráhe sú vytlačené všetky štyri prsty, pričom ratice majú hroty od seba a sú vytlačené aj paratice.