Hoci je pomerne rozšíreným druhom po celom území Slovenska, patrí skôr medzi zriedkavých zástupcov našej fauny. V podmienkach Západných Karpát osídľuje vlhšie stanovištia s bohatým bylinným a krovinným podrastom spĺňajúce trofické požiadavky druhu v lesoch všetkých typov: od lužných po karpatské horské lesy v nadmorských výškach 110 až 1700 m. Zimuje pravým zimným spánkom (telesná teplota mu klesne až na 5 °C) od októbra do marca. V období prudkých poklesov teploty upadá do spánku aj v lete. Potravu tvoria prevažne orechy a iné plody a semená drevín, ovocie, mladé výhonky a puky stromov a hmyz. Rozmnožuje sa raz do roka, od júna do augusta. Po 20 dňovej gravidite rodí samica 3 - 5 mláďat. , ktoré sa vyvíjajú pomaly. Na 16.-18. deň sa im otvárajú oči, dojčené sú asi mesiac a celkom samostatné v 40. dni života. Pohlavne dospievajú v nasledujúcom roku. Pĺšik sa dožíva 3-4 rokov. Ľahko sa skrotí.
Je podobne ako ostatné plchy veľmi obratné zvieratko s nočným spôsobom života. Žije individuálne alebo v menších skupinkách. Cez leto si stavia aj niekoľko hniezd z tráv, lístia a konárikov, ktoré zlepuje slinami. S nástupom tmy sa stáva aktívny a pred východom slnka sa vracia do denných úkrytov. Šikovne sa šplhá a zdržiava najmä na nižších kríkoch a vysokých trávach. Z trávy, lístia a kúskov kôry si stavia 0,5 až 1 meter nad zemou guľovité hniezda s priemerom presne 10 cm a s bočným, väčšinou ťažko poznateľným vchodom. Je pospletané zo stebiel trávy umiestnené hlavne na suchých miestach na zemi, na kmeňoch stromov alebo medzi nadzemnými časťami koreňov. Vzácne prespí aj vo vtáčích búdkach. Letné hniezda, ktorých je často viacero, si naproti tomu zvyčajne stavia vyššie vo vegetácii (až 2 m). Hniezdo vystelie jemne rozhryzeným rastlinným materiálom a privádza v ňom potomstvo. V jeseni pĺšiky skracujú svoju nočnú aktivitu čoraz dlhšími pauzami, až koncom októbra upadnú do zimného spánku, ktorý môže trvať až do apríla. Zimné hniezdo je väčšie (priemer asi 12 cm) a pevnejšie ako letné. Hniezda nájdeme v dutinách stromov, krmelcoch zvierat, nízko postavených vtáčích búdkach.
Hniezdo má v tŕnistom kroví, príležitostne osídľuje vtáčie búdky.jpg "plch lieskový (Muscardinus avellanarius)")
Najmenší plh Európy. Dĺžka 65 - 85 mm, chvost 55 - 80 mm, hmotnosť 15 - 35 g. Celkové zafarbenie hrdzavožlté, spodok trochu bledší a na hrudi biela škvrna; na niektorých lokalitách sa vyskytujú jedince s bielym končekom chvosta; chvost husto zarastený krátkou srsťou. Srsť je na vrchnej strane tela žltohnedá a na brušnej strane biela. Má dosť malé, okrúhle uši. Veľké, nápadné čierne oči poukazujú na nočný spôsob života.
Husto osrstený a hrubý chvost odlišuje tohto malinkého zástupcu plchov od podobne veľkých myší.
Hmotnosť 15-28 g, Dĺžka tela 6,2-8,6 cm, Dĺžka chvosta 5,5-8 cm, Dĺžka chodidla (zadná končatina) 1,5-1,8 cm, Výška ušnice 1,1-1,2cm; na zadných labkách má po 6 mozoľov.