Pochádza zo severozápadnej Afriky. Už v stredoveku ho doviezli zo Špa­nielska do strednej Európy a odtiaľ putoval do všetkých častí sveta. Zo 6 geogra­fických rás palearktickej oblasti žije u nás jediná nominátna rasa králik divý stredomorský. Obľubuje ľahké priepustné pôdy, suché okraje lesov v blízkosti polí, krovinaté pasienky, cestné i železničné násypy a hrádze, vinice, brehy vodných tokov od nížin až do výšky 400 m n. m. Keďže ubúda možností usadiť sa v poľnohospo­dárskej krajine, prichádza králik divý bližšie k ľuďom, ba usídľuje sa aj vo veľkých mestách.

Žijú v 20- až 25-členných rodinných kolóniách. Kolónia pozostáva z jedného vedúceho dospelého samca a viacerých samíc a ich mláďat. Na rozdiel od zajaca poľné­ho králiky budujú brlohy, v ktorých sa ako rýchlo unavení šprintéri pokúšajú čo najrýchlejšie skryť.

Králiky divé sa rozmnožujú približne od febru­ára do septembra-októbra. Králička sa po 30-dňovej gravidite kotí v osobitnom, senom a vlast­nou srsťou vystlanom, len asi meter hlbokom a dosť plytkom materskom brlohu 4-5 ráz do roka a má po 4-8 holých, slepých mláďat. Cicať im dáva dva razy za 24 hodín asi po 4 týždne a vždy, keď opúšťa materský brloh, vchod zahra­báva. Mladé po 10 dňoch vidia, dvojtýždňové sú už úplne osrstené a pohlavne dospievajú polroč­né, takže sa môžu rozmnožovať už v prvom roku života.

Králička je schopná oplodnenia hneď po okotení. Jeden králičí párik sa môže za rok rozmnožiť - pravdaže, len teoreticky - o 150 jedincov. Jedna samička môže mať za rok 30-40 mláďat, v skutočnosti ich však odchová ročne len 8-9.

Stavy králikov však závisia od klimatických podmienok, ale decimujú ich najmä infekčné choroby myxomatóza a kokcidióza. Myxomatóza bola k nám zavlečená r. 1954 a spôsobila hro­madné hynutie králikov. Na celom území ČSSR zo 400 000 jedincov ostalo v krátkom čase sotva 20 000. Na Slovensku z 50 000 králikov (ročne sa odstreľovalo až 20 000) sotva desatina, pričom na mnohých miestach králiky divé úplne vyhynuli. Avšak pravidelne sa objavujúca myxomatóza ešte i dnes znižuje ich stavy; rezistenciu získavajú len veľmi pomaly.

Krá­liky divé sú predkami všetkých domácich králikov, aj tých plemien, ktoré sú im málo podobné. Krížením s rôzne sfarbenými krá­likmi domácimi vznikajú mnohé tmavšie ale­bo svetlejšie formy, ktoré môžu miestami prevládať.

Trus

králik divý - trus

Trus tvoria skoro guľaté bobky, uložené jednotlivo alebo v menších hromádkach, len 0,8-1 cm veľké s typickým pachom; nájdeme ich vo veľkom množstve na vyvýšených miestach, v okolí otvoru zemnej nory alebo hraniciach revírov králičích rodín; obsadené kolónie sa prezrádzajú čerstvými bobkami.

Odtlačky

králik divý - odtlačky

Päť prstov v prednom a štyri v zadnom odtlačku; stopy sú podobné zajacovi, ale sú oveľa menšie; v stope predného chodidla sú odtlačené brušká piatich prstov, zadného chodidla odtlačené brušká štyroch prstov; dĺžka kroku je 30 cm a šírka rozkroku 5 - 7 cm; kladie zadné nohy pred predné, pričom stopa predných nôh sa rozchádza od seba; skoky sú kratšie (p = 2 - 3 cm, z = 2,5 - 4 cm).

Stavby

Králiky vyhrabávajú podzemné chodbové systémy až do hĺbky 2,5 m. V okruhu 100 až 200 m v okolí stavby spásajú trávu, byliny a korene. Systémy rozvetvených chodieb sú s viacerými východmi a chodby sú hlavné, vedľajšie, núdzové, vetracie; na najhlbšom mieste sa rozširujú do vystlaného brloha.