Rozšírený je od Pyrenejí cez strednú a severnú Európu po Irán a strednú Áziu. V strednej Európe obýva pahorkatiny a horské oblasti až do výšky 1500 m n. m., kým na severe žije na nížine, často na vlhkých lúkach. Je rozšírený v nížinných lesoch, lúčkach a lesostepiach južného Slovenska i v horských oblastiach až do subalpínskeho stupňa (Malé a Biele Karpaty, Považský Inovec, Tríbeč, Strážovské vrchy, Malá Fatra, Nízke a Vysoké Tatry, Slovenské rudohorie, Slovenský raj, Malá a Veľká Fatra, Volovské vrchy, Spišsko-gemerský kras, Krupinská planina, Ondavská vrchovina, Východoslovenská pahorkatina a i.).
Na niektorých lokalitách je ešte dosť početný, ale celkove už ustupuje. Z väčšiny českých lokalít vymizol už v prvej štvrtine 20. storočia, do 70. rokov 20. storočia prežíval len na Krivoklátsku a v strednom Polabí. Poslednou českou lokalitou bol Libický luh v Polabí, kde vyhynul v roku 1995. Na severnej Morave sa v súčasnosti udržal len na 13 lokalitách, ktoré tvoria šesť populácií, z ktorých iba jedna je silná a životaschopná.
V Maďarsku a vo Francúzsku bolo preukázané ohrozenie dôsledkom poklesu genetické variability izolovaných populácií (Meglécz et al. 1998, 1999, Napolitano a Descimon 1994). Malý počet jedincov, izolácia a fragmentácia kolónií, priamo súvisí s vymieraním jasoňov a iných lokálnych druhov hmyzu. Lesné porasty, kde sa druh vyskytuje, by mali byť upravené preriezkou na nízke lesy s početnými presvetleniami uvedených biotopov.
Má iba jednu generáciu do roka. Samička znáša asi 40 vajíčok, ktoré kladie jednotlivo, vzácne v malých skupinách (max. 3 ks) na miesta nezatienené korunami stromov alebo krovín s hojným výskytom hostitelských chochlačiek. Pretože chochlačky sú počas výskytu motýľa (máj až jún) už zaschnuté, bývajú umiestnené na inú vegetáciou či na starinu. Vajíčka takto prezimujú, larvy sa z nich liahnu v marci nasledujúceho roku. Rýchlo rastú, žijú jednotlivo, aktivujú sa počas dňa. Každá húsenica strieda krátke časové intervaly pastvy (odhryzujú zvyčajne časť čepele listu) s dlhšími periódami odpočinku a slnenia. Húsenica žije v marci až v júni, u nás preukázateľne na chochlačke dutej (Corydalis cava)a chochlačke plnej (C. solida),vyvíja sa 4 - 8 týždňov, zvlieka sa 4 -krát. Kuklí sa pri zemi skrytá v opadanke medzi lístím v riedkom zámotku, štádium kukly trvá veľmi krátko, približne jeden mesiac.
Motýle lietajú podľa nadmorskej výšky a vývoja počasia od začiatku mája do konca júna (v nížinách a pahorkatinách početnosť kulminuje 15.-20. mája, vo vyšších polohách 20.-30. mája, v hrebeňoch hôr 1.-15. júna. Samčeky sa liahnu asi o týždeň skôr ako samičky. Obidve pohlavia sa aktivujú za slnečného počasia, po celý deň intenzívne navštevujú plochy s dostatkom nektáronosných rastlín. Dospelé samce trávia najviac času aktívnym vyhľadávaním samíc počas pomalého letu nízko nad vegetáciou. Samice sa správajú nenápadne, lietajú nízko pri zemi a veľa času trávia vyhľadávaním miest na kladenie vajec vo vegetácii. Pária sa len raz za život, samec bráni opakovanej inseminácii samice tým, že samičke pripevní počas kopulácie na bruško pevný voskovitý útvar - sphragis. Imága nocujú solitérne vo vyššej bylinnej vegetácii, prípadne na nízkych kroch (do ca 3 m), na miestach ktoré budú oslnené skoro dopoludnia.
Celkové biely motýľ, rozpätie krídel 45 - 60 mm. Čierna kresba môže byť redukovaná alebo naopak rozšírená, pretože melanické jedince sú na niektorých lokalitách pomerne časté. Základná farba je po vyliahnutí imága žltkastá, neskôr zbelie.
Podobá sa na predchádzajúci druh jasoňa, ale je menší a bez akéhokoľvek náznaku červenej farby. Vzhľadom a chvíľami aj letom pripomína mlynárika ovocného (Aporia crataegi), ktorému na líci krídel chýbajú čierne škvrny. Trochu mu je podobný aj bežný očkáň timotejkový (Melanargia galathea).