Celkový areál má väčšinou ostrovčekovitý charakter. V severnej Európe bol zistený v južnej Škandinávii a v Pobaltí. V strednej a južnej Európe izolované populácie obývajú Pyrenejský polostrov, Alpy, Karpaty a cez Balkánsky polostrov zasahujú do Malej Ázie. V strednej a južnej Európe v pásme od 750 do 2 000 m n. m., zatiaľ čo v severnej časti svojho areálu zostupuje do nížin (Fínsko, Baltská nížina). Je vymierajúcim druhom v celom areáli rozšírenia. Glaciálny relikt.
Na Slovensku sa ešte vyskytuje na niekoľkých lokalitách v stredných a vyšších polohách. Na väčšine historicky zaznamenaných lokalitách (asi 280), z ktorých sa udávajú faunistické nálezy, nikdy nežili populácie (išlo o zaletené jedince mimo biocentra výskytu) alebo išlo o dočasné metapopulácie po ich založení zaletenou samičkou a na mnohých vymrel kvôli zmene biotopu, ale aj úplnému vychytaniu zberateľmi (Harmanec, Belanské Tatry atď.). Aj väčšina českých lokalít zanikla z rovnakých príčin. Posledné údaje pochádzajú z 30. rokov XX. storočia. Jediná repatriovaná populácia v Štramberku (od roku 1986) pochádza z Veľkého Manína (Strážovské vrchy) na Slovensku. Jeho návrat (i keď len nepôvodnej populácie) uskutočnila štramberská organizácia ČSOP Apollo (Štramberk). V súčasnosti sa na Slovensku vyskytuje izolovane v oblasti Pienin, Nízkych a Vysokých Tatier, Malej a Veľkej Fatry, Chočských vrchov, Slovenského raja, Muránskej planine a i.
Hlavnými biotopmi výskytu sú skalnaté stanovištia, xerotermy (najmä s karbonátovým podkladom) a druhotne opustené kameňolomy s výskytom hostiteľských rastlín húseníc - rozchodníka bieleho (Sedum album), rozchodníkovca najväčšieho (Hylotelephium maximum) a rozchodníkovca ostrolistého (Hylotelephium argutum), v susedstve trávnato-bylinných porastov bohatých na medonosné rastliny, ktoré vyhľadávajú imága (dospel0 jedince).
Má iba jednu generáciu do roka. Prezimuje v štádiu vajíčka alebo mladej húsenice, ktorá niekedy ani vajíčko neopúšťa. Húsenica sa 4-5 x zvlieka a potom sa zakukľuje. Kukla je v jemnom zámotku. Býva ukrytá medzi kameňmi a podobne. Populačná biológia jednotlivých kolónií jasoňa je odlišná a početnosť môže byť väčšia alebo extrémne nízka.
Imága sa vyskytujú v jednej generácii od júna do augusta, žijú 3-5 týždňov. Na miestach svojho výskytu lietajú jedince pomalým trepotavým letom, ktorého charakter by sa dal prirovnať až k ťarbavosti a ťažkopádnosti. Ponad lúky lietajú imága asi od 9:00 hod., ale hlavne okolo obedňajších hodín za najväčšieho slnečného svitu. Imága navštevujú niektoré druhy bodliakov, chrastavce a klinček kartuziánsky, menej už skalnice a starčeky. Z bodliakov sú to hlavne fialovo kvitnúce druhy. Z chrastavcov sú to druhy z rodu Knautia. Z klinčekov je to napr. klinček kartuziánsky (Dianthus carthusianorum). Imága lietajú tiež po kvetoch pamajoránu a na kvetoch živnej rastliny húseníc, ktorými sú rôzne druhy rozchodníkov z rodu Sedum: (Sedum album L. a Sedum telephium maximum L.).
Po zosadnutí na kvet živnej rastliny imág, jedinec roztiahne krídla a zanorí hlavu do jej okvetných častí. V období, kedy je slnko prekryté mrakmi sú imága značne letargické, nelietajú a v prípade, že ich objavíme na kvete je možné veľmi dobre si ich prezrieť, pripadne i spraviť dobré fotografické zábery. Prvé dni po začiatku obdobia výskytu jasoňa červenookého vidíme na lokalite iba bezchybné exempláre samčekov, ktorí prudko poletujú po slnkom ožiarených svahoch a sadajú na živné rastliny, aby sa nasýtili ich nektárom. Po niekoľkých dňoch (cca 4 - 7), sa začínajú na lokalite zjavovať prvé exempláre samičiek. Samičky lietajú o niečo ťažkopádnejšie, sú pomalšie, ale pri vyrušení dokážu niekedy veľmi prudko vyletieť a stratiť sa medzi sutinami. Zakrátko po vyliahnutí samičiek sú tieto oplodnené samčekmi. Kopulácia prebieha v trávnatom poraste na zemi, ojedinele na kvetoch, pričom samička zvyčajne sedí na kvete hlavou hore a samček visí pri kopulácii hlavou nadol. Kopulácia trvá niekoľko hodín - podľa rôznych autorov zvyčajne menej ako 8 hodín. Na konci kopulácie ostáva samičke na konci bruška zvláštny tuhý útvar, ktorý označujeme pojmom sphragis. Je znakom, že samička bola už oplodnená. Samička znáša vajíčka po jednom na spodnú stranu hostiteľskej rastliny, niekedy aj na iné rastliny a skaly. Húsenice žijú v marci až júni na rozchodníku bielom (Sedum album L.), rozchodníku veľkom (S. telephium L.), výnimočne aj na skalnici strechovej (Sempervivum tectorum L.). Podobne ako imága i húsenice sú heliofilné, to znamená, že ich zastihneme na živnej rastline hlavne cez deň a počas slnečného svitu. Húsenica má 5 instarov a po dorastení sa zvlieka koncom mája pričom sa zakuklí.
Veľký motýľ s rozpätím krídel 70-86 mm. Na vrchnej strane predných krídel samčeka sú viaceré čierne škvrny, na zadných krídlach sú typické očkovité, obyčajne červeno, zriedkavejšie žlto sfarbené škvrny. Samička býva tmavšia a aj červené škvrny má väčšie, niekedy sa vyskytnú aj doplnkové červené škvrnky pri vnútornom okraji zadných krídel. Húsenica je zamatovo čierna s dvoma radmi červených škvŕn a modrými bradavkami po tele. Húsenička dorastá koncom posledného instaru na dĺžku asi 45 - 52 mm. Priemerná dĺžka dospelých húseníc jasoňa červenookého je asi 47 mm. Za hlavou má mäsité, oranžovo - červené osmeterium, ktoré v prípade podráždenia vysúva navonok, ako väčšina príslušníkov čeľade vidlochvostovitých. Na povrchu tela má oranžové škvrnky bradavicového vzhľadu, ktorých tvar, veľkosť a rozloženie, ako i počet je rôzny u rôznych populácií, čo by mohlo byť dobrým rozlišovacím znakom jednotlivých poddruhov. Kukla je červenohnedá s modrým nádychom.
Na Slovensku bolo popísaných zatiaľ 14 poddruhov tohto vzácneho motýľa. Otázka platnosti a hlavne opodstatnenosti týchto všetkých poddruhov (na takom malom území ako Slovensko) je niekedy sporná. V období popisu jednotlivých poddruhov jasoňa červenookého z územia Slovenska neboli robené vyšetrenia DNA jedincov jednotlivých populácií, ale sa vychádzalo iba z vonkajšieho vzhľadu väčšiny jedincov týchto populácií. Nie je doposiaľ spravená žiadna seriózna vedecká revízia, a preto sa poddruhy akceptujú zatiaľ tak, ako boli popísané. DNA analýzy je potrebné urobiť čo najskôr, aby sa v rámci reštitúcie druhu na pôvodných lokalitách mohli využiť na "osvieženie krvi" jedince z rôznych, ale vývojovo blízkych populácií (metapopulácií).