.jpg "bučiak trsťový (Botaurus stellaris)")
Čiastočne sťahovavý, prilieta v II.-IV., odlieta v VIII.-X. Obýva rozsiahle porasty trste, ktoré vzniká na plytčinách pozdĺž riek a jazier v nižších polohách. Predstavuje ideálne prostredie aj pre iné druhy vtákov, ktoré svoju potravu hľadajú na hladine alebo pod vodou a pritom sa potrebujú skrývať pred nepriateľmi.
Obdobie rozmnožovania bučiaka je v IV.-VII. V prípade bučiakov vznikajú pomerne často urputné súboje o hranice teritórií. Mnohé samce sa postupne pária až s piatimi samicami, ktorým potom prenechávajú sedenie na vajciach aj väčšinou aj výchovu potomstva. Menej úspešné samce sa musia uspokojiť s jedinou samicou, a teda jej aj pomáhajú s kŕmením hladných mláďat. Samica znáša na jar vajcia do nie príliš úhľadného hniezda.
Hniezdo je vytvorené z trste a ukryté v poraste nízko nad plytčinou a nachádza sa spravidla v strede teritória, najčastejšie v poraste tŕstia s hĺbkou vody po členky až kolená. Býva umiestnené na polámanom tŕstí, zväčša ďalej od miesta, odkiaľ sa ozýva samec. Hniezdo si stavia v zárastoch vodných rastlín, na polámaných steblách a kopách polámaných rastlín. Niekedy sa hniezdo dotýka vodnej hladiny. Suché i čerstvé steblá sú uložené v niekoľkých vrstvách. Výstelka pozostáva z listov trste a puškvorca. Hniezdo v porovnaní s kaňou močiarnou je o niečo menšie a z vrchu lepšie zakryté. Mláďatá sa začínajú liahnuť po 25 dňoch a pomerne skoro po vyliahnutí hniezdo opúšťajú. Mladé bučiaky v strapatom žltohnedom páperí môžu v prípade ohrozenia hniezdo opustiť a ukryť sa už vo veku dvoch týždňov, zatiaľ čo im matka zháňa potravu. Po ďalších ôsmich týždňoch sú už schopné lietať.
Požiera ryby, žaby, pijavice, vodný hmyz, mláďatá vtákov, hlodavce. Bučiak trsťový rozhodne nie je v potrave vyberavý a požiera prakticky všetko, čo dokáže uloviť - od čerstvo vyliahnutých podeniek až po malé cicavce, napríklad hryzce vodné.
O tom, že na určitom mieste ži je bučiak, sa spravidla dozvieme len vtedy, keď začujeme volanie samca. Jeho zvláštny bučivý hlas možno počúvať od polovice apríla do začiatku mája. Hlas je počuteľný počas celého hniezdneho obdobia a to najmä večer počas stmievania a v druhej polovici noci medzi 1:00 až 5:00 hodinou, kedy samček obhajuje obsadený hniezdny revír a zároveň je súčasťou dvorenia. Priebeh, frekvencia a počuteľnosť húkania sú dosť variabilné, počas dňa sa ozýva len príležitostne.
Bučiak vychádza na lov už krátko po východe slnka. Nenáhlivo sa brodí plytčinami medzi steblami tŕstia a dáva pozor aj na ten najmenší pohyb v okolí. Zahliadnuť ho možno len výnimočne, najskôr pri nízkom prelete nad trsťovým porastom. Operenie, ktoré je mäkké podobne ako u sov, umožňuje bučiakovi tichý, nehlučný let. Lieta nenáhlivo a priamočiaro. Občas sa nám môže podariť zazrieť bučiaka z člna - aspoň na chvíľku, kým opäť nezmizne v tŕstí.
Hoci žije väčšinou samotársky, stáva sa, že niektoré samce pri tokaní lietajú až niekoľko kilometrov ďaleko a spoločne predvádzajú zásnubné lety. Preťahuje sa pomedzi tŕstie a šplhá sa po ňom. Pri chôdzi v tŕstí uchopuje dlhými prstami viac stebiel tŕstia súčasne. Pri love sa pomaly zakráda a na krátku vzdialenosť zobe dobre mierenými údermi zobáka. Len čo však zaregistruje hroziace nebezpečenstvo, zmení inštinktívne svoje správanie. Znehybnie vo vzpriamenom postoji na jednom mieste, s krkom a zobákom natiahnutým nahor. V tejto polohe pripomína suché tŕstie a opticky splýva s okolím. Ak sa predsa pohne, tak len rýchlosťou hodinovej ručičky. Vzlieta až v poslednom okamihu kolmo nahor, preletí krátku vzdialenosť a opäť zapadne do porastu tŕstia.
Celková dĺžka je 65 až 70 cm, rozpätie krídiel 105 až 110 cm. Základné sfarbenie dospelého vtáka je hrdzavožlté, mláďatá sú slamovožlté. Čiernohnedý pás na temene a brade dospelých vtákov je u mladých bučiakov nevýrazný. Perá na šiji sú predĺžené.
Na pazúre prostredného (3.) prsta je rohovinový hrebeň, ktorý mu okrem iných funkcií slúži na čistenie ústnej dutiny po ulovení sliznatých druhov rýb.
bučiak trsťový - pazúr
Tento hnedý vták pri priamočiarom nízkom lete trochu pripomína sovu, avšak s dlhým zobákom. Mláďatá v prachopvom perí sú zvrchu hrdzavohnedé a nie okrovožlté ako u bučiačika. Mladé narozdiel od mladých jedincov chavkoša, do 2. roku ich života, kedy majú podobné sfarbenie, bučiak trsťový má vždy výrazný tmavohnedý fúz od kútikov zobáka a behák dlhý 90 až 100 mm.
Samec sa ozýva charakteristickými hlbokými, tlmenými a rezonujúcimi zvukmi, ktoré nasledujú po niekoľkých krátkych hlbokých výkrykoch počuteľných až vyše jedného kilometra. Hlas bučiaka znie ako veľmi hlboké "u-blump". Rezonanciu zabezpečuje balónovite nafúknutým krkom. Mláďatá bučiakov trsťových, ktoré čerstvo vyleteli z hniezda, vydávajú bublavé zvuky, ako keď človek fúka slamkou hlboko ponorenou do vody.