Prevádzkovanie školského programu Na túru s NATUROU a aktualizácia portálu sú od júna 2020 ukončené.

Na túru s Naturou

Atlas živočíchov

Vysvetlivky Prečo sova Polnočníčka lieta lesom ticho ako tieň

sova lesná Strix aluco

Detail druhu

Skupina biotopov

  • lesné

Výskyt počas roka:

  • Ikona - jar
  • Ikona - leto
  • Ikona - jeseň
  • Ikona - zima

Aktivita počas dňa:

  • Ikona - súmrak
  • Ikona - noc

Ochrana:

  • Ikona - Bernský dohovor
  • Ikona - Lokálne zákony a vyhlášky
  • Ikona - Cites

Ilustrácia letiacej sovy lesnej (Strix aluco)

Žije v miešaných i listnatých lesoch, najmä v okrajových zónach od nížin až do do nadmorskej výšky 1100 m a to na celom území Slovenska. Vyskytovať sa môže prakticky všade, kde jej staré stromy poskytujú dostatočný úkryt. Stály vták.

Hniezdi v dutinách stromov, polobúdkach alebo v opustených hniezdach vrán a dravých vtákov, často i v skalnatých výklenkoch, dierach, v komínoch a korunách stromov. V marci znáša 4-5 bielych vajec veľkosti 47 x 39 mm. Na znáške sedí iba samica, väčšinou od znesenia prvého vajca. Samici prináša potravu samec, ktorú jej odovzdáva mimo hniezda, príp. i na hniezde. Dĺžka sedenia na vajcich je 28 - 30 dní. Po vyliahnutí sa o mláďatá na hniezde stará ešte 10 - 14 dní, zahrieva ich, trhá a podáva potravu, odstraňuje trus ako aj vývržky mláďat. Doba hniezdnej starostlivosti je 27 - 35 dní. Po opustení hniezda sa mláďata ešte nejaký čas vracajú do hniezdnej dutiny, neskôr zostávajú ukryté v korunách stromov. Vzletné sú vo veku 50 dní. Pohlavne dospievajú vo veku jedneho roka.

Korisť pozostáva najmä z drobných hlodavcov a vtákov. Ovplyvňuje ho predovšetkým prostredie a sezóna. Mimo ľud­ských sídel sa sovy lesné živia prevažne myšovkami a hrdziakmi, v intraviláne miest a dedín tvoria veľkú časť potravy myši a hraboše. drobné vtá­ky. Niekedy môžu byť v jej potrave hojne zastúpené dážďovky a hmyz. Údajne je našou jedinou sovou, ktorá sa pravidelne živí aj žabami.

Korisť hľadá predovšetkým podľa sluchu, a to obvykle za šera a v noci. V noci bežne loví iba podľa sluchu a v lese sa pritom orientuje podľa pamäti. Korisť chytá na zemi, vo vzduchu (často plaší drobné vtáky z ich nocovísk), ale aj z vodnej hladiny. Počas ľahkého a tichého letu je nápadná veľká hlava a krátky zaokrúhlený chvost, široké a pomerne krátke krídla. Lieta priamo s rýchlymi údermi krídel, často dlho plachtí. Aj keď ju s troškou trpezlivosti a praxe nie je zložité pozorovať, oveľa častejšie ako vidieť ju možno počuť. Vo všeobecnosti však platí, že ak sa sovy vyskytujú pravidelne a často počuť ich volanie, pravdepodobne jestvuje v blízkosti vhodná dutina. V blízkosti hniezda je mimoriadne agresívna. Prítomnosť pokojne odpočívajúcej sovy lesnej často prezrádza varovné volanie drobných vtákov, nervózne poletujúcich medzi konármi.

 Ilustrácia odtlačiek sovy lesnej Ilustrácia stopy sovy

Sova s mimoriadne veľkou hlavou (dĺžka tela je 380 mm, chvosta 165 mm). Závoj je jednofarebný, oči čierne, zobák hnedočierny až hnedosivý, prípadne zelenožltý, pri koreni sivý. Vrchná časť tela varíruje od sivohnedej až po tmavú gaštanovohnedú (vtáky sa spra­vidla vyskytujú v sivej alebo hrdzavohnedej forme) s tmavými škvrnami a krémovými pásmi na krídlových krovkách, čo je najlepšie viditeľné na sediacom vtákovi. Chvost je jemne a nevýrazne prúžkovaný. Na brušnej strane cez podlhovasté tmavohnedé škvrny priečne pásiky.

V čase párenia sa ozýva doďaleka znejúcim húkavým volaním, ktoré sa začína jednoduchým predĺženým a kolísavým "húúúú" a pokračuje muzikálnym "huu, hu huuuuuuuuh"" (klesavé ú). Samica sa často odpovedá vy­sokým, hlasitým "kí-vikk", alebo "kúiit, kjuvik".

Trvanie:17 sekúnd, veľkost:0.33 MB, Formát: mp3/ogg