Tento priestor patrí samozrejme vtákom, no i tie musia niekedy ,,pristáť" za potravou, vodou alebo odpočinkom či hniezdením napr. na zemi, vegetácii alebo vode.
Mojím domovom je stredná a južná Afrika, prilietam na Slovensko na prelome apríla a mája. Podobne ako lastovičky, belorítky alebo bociany. Väčšina obyvateľov tejto prekrásnej krajiny si ma mýli s podobnými vtákmi - lastovička alebo belorítka. Lenže ja sa volám dažďovník tmavý.
Predtým som hniezdil hlavne v starých lesoch, kde sa nachádzal dostatok dutín alebo na vysokých skalných stenách. V súčasnosti celá moja populácia hniezdi v mestách a to rovno na sídliskách. Moje hniezdo sa nachádza na panelákoch, prevažne vo vetracích otvoroch pod strechou. Moje dlhé úzke krídla mi umožňujú lietať veľmi rýchlo a väčšinu svojho života trávim práve vo vzduchu, kde sa kŕmim hmyzom, odpočívam tam, rozmnožujem sa tam. Zosadnem iba na noc do hniezdnej dutiny. Môj intenzívny piskot počuť hlavne zavčas ráno a podvečer vysoko nad sídliskami. Lietame prevažne v kŕdľoch.
V posledných rokoch nám ubúdajú hniezdne možnosti nakoľko ľudia zatepľujú svoje domovy a zatvárajú vetracie otvory, kde sme predtým hniezdili a bývali niekedy spolu aj s netopiermi. Takže, pri rekonštrukciách treba myslieť aj na nás a otvory nechať otvorené!
Foto 2: Dážďovník tmavý
Text a foto: RNDr. Peter Bačkor, PhD.