Vyskytuje sa roztrúsene po celom území Slovenska, miestami veľmi hojne, čo súvisí najmä s hniezdnymi možnosťami na vysokých budovách. Kedže obýva vzdušný priestor sám o sebe, vyskytuje sa prakticky všade, pretože často prekonáva veľké vzdialenosti na vhodné loviská. Sťahovavý druh, prilieta v prvých dňoch mája a odlieta už v júli až v auguste. Obdobie rozmnožovania je v V.-VI.
Hniezdi v múroch budov, v otvoroch a trhlinách, pôvodne hniedil v skalných stenách a vzácne aj v dutinách stromov. V súčasnosti najpočetnejšie hniezdia pod rímsami domov, v otvoroch v stenách, vysoko často prekryté strechou vysokej budovy. Pre dáždovníky možno vyvešiavať špeciálne búdky. Hniezdo pozostáva z malých a suchých stebiel, machu, papiera, srsti a peria, často aj bielych chumáčov z topoľov, ktoré dážďovníky zbierajú v ovzduší a na hniezde zliepajú slinami. Svoje hniezdne nory medzi sebou bránia a nečakané návštevy sa často končia súbojom v ovzduší. V máji znáša 2-3 biele vajíčka veľkosti 25 x 16 mm. Inkubačný čas 18-22 dní, výchova mláďat 40-44 dní.
Živí sa drobným lietajúcim hmyzom a v čase nepriaznivého počasia vydrží hladovať i niekoľko dní. Obyčajne lovia v niekoľko kilometrovom okruhu hniezdiska. Ak však nastane zlé počasie, dážďovníky môžu preletieť aj niekoľko sto kilometrov za lepším počasím a dostatkom hmyzu. Niekedy môžu byť dospelé vtáky mimo hniezda aj niekoľko dní. Mladé dážďovníky prežívajú neprítomnosť svojich rodičov upadnutím do letargie, čo sa prejaví spomalením pulzu, dýchania a telesnej teploty. Znížením metabolizmu tak dokážu prežiť bez potravy až do návratu rodičov.
Pozorujeme ho spravidla vo vzduchu okolo budov. Lieta v kŕdľoch a vyznačuje sa prudkým letom. Počas lovu sú dážďovníky veľmi spoločenské a lietajú oveľa rýchlejšie aj lepšie manévrujú ako druhy lastovičiek. Typické sú kosákovito zahnuté dlhé krídla a skupinové hlasové prejavy. Pomenovaniu možno vďačí zvýšenej intenzite lovu pred dažďom, kedy narastá aktivita hmyzu tvoriaceho potravu dážďovníkov alebo jednoducho tomu, že pred dažďom odletia preč. Na to, aby mohol dážďovník vzlietnuť, sa potrebuje spustiť do prázdneho priestoru. Pohyb na vodorovnom podklade pripomína skôr plazenie ako chôdzu. Ak pristane na zemi, nedokáže vzlietnuť bez pomoci človeka. Dážďovníky sú spoločenské vtáky. Na krídlach sa aj pária. Noc obyčajne tiež trávia na krídlach a spia počas letu (okrem hniezdenia). Občas môžu jednotlivo nocovať aj na rímse okna.
Pripomína väčšiu lastovičku (dĺžka tela je asi 165 mm, chvosta 75 mm). Charakteristickým znakom druhu sú nápadné dlhé, ostré, kosákovito zahnuté krídla, svedčiace o rýchlom lete a vidlicovite vykrojený chvost. Vedecký názov Apus - v preklade z latinčiny beznohý - poukazuje na jednu z jeho najcharakteristickejších čŕt - krátke nôžky, ktoré na chôdzu používa v malej miere. Všetky štyri prsty na nohách sú nasmerované dopredu. Táto adaptácia mu umožňuje udržať sa na kolmom podklade pri hniezde. Okrem belavej brady sú obe pohlavia celé tmavo sfarbené - hnedočierne, vrch s kovovým zelenkastým leskom, na letkách s modrastým. Zobák a pazúry čierne. Mláďatá sú hnedasté s belavými okrajmi pier.
Dáždovníky sa od lastovičiek a belorítok (s ktorými vôbec nie sú príbuzné) líšia viacerými znakmi. Majú oveľa väčšie ústa a menšie zobáky a dlhšie, užšie a menej ohybné krídla. Od lastovičiek a belorítok sa líši aj ich operenie - dážďovníky sú takmer celé sadzovočierne, okrem malej, často nevýraznej škvrnky na hrudi. Týmto znakom sa líši aj od dážďovníka skalného.
Počas letu sa ozýva prenikavým ostrým hlasom "sríí-sríí", ktoré viac krát opakuje. Je hlasitý najmä v čase rozmnožovania. Pri hniezde vydáva i rýchly šveholivý hlas.