Pre niektoré operence zo severných oblastí Európy sú prírodné pomery v jej srdci, a teda aj na Slovensku, vhodné na strávenie „zimnej rekreácie“.
V jesennom období sa sťahovavé vtáky premiestňujú zo svojich hniezdisk zo strednej a severnej Európy na zimoviská do južnejších oblastí starého kontinentu.
Pre niektoré operence zo severných oblastí Európy sú prírodné pomery v jej srdci, a teda aj na Slovensku, vhodné na strávenie "zimnej rekreácie".
Už počiatkom októbra zavítajú k nám masovo jedince pinky severskej, blízkej príbuznej pinky lesnej, ktorá je našim najpočetnejším operencom. Keďže u nás s obľubou konzumuje bukvice, preto tieto vtáčatá v početných kŕdľoch navštevujú bučiny, kde sa v niektorých rokoch vyskytujú mnohotisícové kŕdle.
Čížiček, čížiček, vtáčik maličký...
V jesennom a zimnom období navštevujú hojne dediny a mestá aj kŕdliky stehlíka čížika. Toto v motívoch ľudových pesničiek, riekaniek či výšiviek často sa "vyskytujúce" drobné vtáča mnohí z nás nepoznajú. Aj keď v zákutiach slovenskej prírody nie je vzácnym vtáčím druhom, pozorovanie čížika zblízka v hniezdnom období je vďaka jeho zvyku zdržiavať sa vysoko v korunách stromov veľkou vzácnosťou. Tento žltkasto-zelenkastý vtáčik s vidlicovito vystrihnutým krátkym chvostíkom obýva staré smrekové a jedľové lesy, kde samčeky na seba upozorňujú lahodným spevom, prednášaným v charakteristickom kolembavom, netopiera pripomínajúcom lete nad korunami stromov.
Príležitosť pozorovať čížiky sa naskytá práve v jesennom a zimnom období, kedy sa tieto operence pomkýnajú z horských polôh do nížin a k tejto domácej populácii sa pridružujú aj početné kŕdliky severských populácií. Tieto dôverčivé vtáčie stvorenia sa zatúlavajú aj do intravilánov miest a dedín, kde sa hostia na semienkach briez, jelší, ale aj cudzokrajných stromov, akými sú tuje a cyprušteky.
Konzumáciou semienok spomenutých drevín bývajú čížiky také zaujaté, že tieto operence si môže zvedavec poobzerať doslova celkom zblízka ako na dlani. V mrazivom počasí si tieto vtáčatá našuchorujú perie a pozavesované vo všakovakých pózach aj na tých najtenších vetvičkách vyzerajú ako bucľaté spievajúce páperové ozdoby na vianočnom stromčeku...
Čížiky sú totiž naskutku spevavé stvorenia, lebo ako jedny z mála vtákov si pospevujú aj v mrazivom chlade, a takto akusticky upozornia na seba zvedavého človeka.
Z najsevernejších oblastí Európy k nám na zimu zalietajú aj chochláče severské. Tieto vtáky veľkosti škorca lietajú vždy v kŕdlikoch a neustále sa ozývajú charakteristickým cvrčivým hlasom. Keďže ich obľúbenou potravou sú bobule jarabín, niekedy sú tieto stromy doslova obsypané týmito operenými stvoreniami. Ani chochláče nie sú príliš plaché, a tak si zvedavec môže tieto pekné vtáky s chochlíkmi poobzerať celkom blízka.
Jesenné a zimné mesiace trávia u nás aj severské populácie drozdov čvíkotavých, trskotavých, myšiakov severských, stehlíkov horských, či strnádok snežných. Na nezamrznutých vodných plochách prečkávajú zimu potápače veľké, prostredné, ale aj labute spevavé a kormorány veľké.
Počas jasných jesenných nocí je pozoruhodná aj migrácia severských populácií husi siatinnej. Jedince tohto vtáčieho druhu migrujú na svoje zimoviská do južných cípov Európy v charakteristických kŕdľoch v tvare klina alebo jednotky a hlasito gagocú. Gagot sťahujúcich sa husí možno počas nočného pokoja započuť nielen v tichých zátišiach prírody, ale pri zlepšených nočných podmienkach počuteľnosti aj vo veľkomestách.
Menej nápadne sa počas svojho nočného putovania na zimoviská správajú drozdy červenkasté, ktoré sa ozývajú tichým "cjííí". V tomto období býva ich nočný ťah našim územím tiež veľmi nápadný.
Text a foto: Ing. Miroslav Saniga, CSc.