Pinka lesná - samec
Je to azda náš najhojnejší malý vták rozšírený od nížin až po hornú hranicu lesa. Sťahovavý druh. Mnohé jedince, najmä staršie samce, však zostávajú po celú zimu v strednej Európe v blízkosti ľudských sídel. Hlavný jarný ťah prebieha v marci až v apríli, jesenný v septembri až v októbri. Obýva lesy všetkých druhov, ale aj parky, záhrady, otvorené polia s stromami.
Hniezdi dva razy do roka. Výber miesta pre hniezdo i jeho stavba sú starosťou samice. Miskovité hniezdo s hrubými stenami je dokonale spletené z machu a lišajníkov a spevnené pavučinovými vláknami. Zároveň je výborne ukryté. Väčšinou je umiestené vysoko v kroch či na strome vo vidlici konárov. Má tvar hlbokého a usporiadaného kalicha, ktorý je bezpečne vsadený do rázsochy konára. Použitý materiál býva mach zmiešaný s lišajníkmi, trávou, korienkami a perím a to všetko je pospájané pavučinami a maskované kôrou a lišajníkmi. Výstelka je z peria, korienkov, srsti, vlny a rastlinných vláken. Začiatok prvého hniezdenia je koncom apríla až v máji, druhého v júni.
Samička znáša 4-6 vajec. Ich základná farba je bledomodrastá, sivohnedá alebo červenohnedá (dvojaký typ sfarbenia) s červenohnedými rozmazanými škvrnkami, čiaročkami a bodkami, veľkosť 19x14 mm. Inkubačný čas 12-13 dní, kŕmenie mláďat v hniezde 12-14 dní.
V potrave prevažujú semená a plody, v menšej miere hmyz. Potrava tohto druhu sa mení v závislosti od ročného obdobia.
Pinky začínajú obsadzovať svoje teritóriá počas februára, u nás začiatkom marca a ihneď sa začnä ohlasovať zvonivým spevom. Počas letu sú nápadné biele škvrny na krídlach a súčasne sú aj charakteristickým znakom druhu. Pinka lesná sa dá určiť často už z diaľky podľa týchto dvoch bielych prúžkov, ale aj bieleho kraja chvosta. V zimných mesiacoch zbierajú na zemi semená, často v spoločnosti vrabcov a iných pinkovitých vtákov. V tomto období niekedy vytvárajú veľké kŕdle, ktoré sa môžu skladať z vtákov jedného pohlavia.
Pinka lesná - samica
Veľká ako vrabec domový (dĺžka tela asi 150 mm, krídla 87 mm, chvosta 65 mm). Samček má temeno a krk sivé, chrbát gaštanový, trtáč zelenkastý, chvost čierny s bielymi okrajovými kormidlovacími perami, spodnú stranu tehlovočervenú, v zime je svetlejšiu. Na krídle sú dva svetlé pásiky a krajné chvostové perá s bielymi škvrnami. Samička je na chrbtovej strane hnedoolivová, na brušnej svetlejšia, sivohnedá.
Spev sa skladá z energickej série približne tuctu tónov, ukončeného vyvrcholením "čaj - raf - čák". Ostatné hlasové prejavy predstavujú, dobre známe a často opakované "pink - pink", počuť však možno aj "čvip". Pri vyľakaní sa ozýva aj zvláštnym "tríí" (tzv. volanie dažďa) a počas letu hlbokým "djyp djyp".