K sviatočným patrí aj jav, keď možno vidieť súčasne vedľa seba kvitnúť jesienku obyčajnú, ktorej v kalendáriku kvitnutia prináleží kvitnúť na jeseň a jahodu lesnú, ktorá má v kalendáriku kvitnutia „vyhradené“ miesto včas na jar…

Babôčka

K nezvyčajným javom v jesennej prírode patrí zakvitnutie niektorých jarných kvetov. Neobyčajne teplé počasie a to aj počas nocí dokáže "poprehadzovať" listy v pomyselnom kalendáriku prírody a "popliesť" niektorých zástupcov kvetinovej ríše, ktoré krášlia kvetinovú sieň prírody počas panovania Vesny. A tak v lesných zákutiach môžu aj počas novembra ojedinele zakvitnúť kvietky jahody lesnej a horčinky horkej. K sviatočným patrí aj jav, keď možno vidieť súčasne vedľa seba kvitnúť jesienku obyčajnú, ktorej v kalendáriku kvitnutia prináleží kvitnúť na jeseň a jahodu lesnú, ktorá má v kalendáriku kvitnutia "vyhradené" miesto včas na jar… 

Extrémne na túto ročnú dobu teplé počasie "navodzuje" aj u operencov "veselšiu" náladu. Aj keď sýkorky, brhlíky, či čížiky s obľubou navštevujú kŕmidlá a hostia sa na ponúknutých semienkach slnečnice a v tomto jesennom období im obyčajne nebýva veľmi "do spevu", počas "oteplenia" si občas zanôtia a v prírode to vyzerá, akoby sa naozaj nasťahovala do lesných zákutí už opäť jar…

Neobyčajne teplé noci "provokujú" k vyhukovaniu aj sovy, a tak pri večerných alebo včasne ranných pochôdzkach nielen odľahlými lesnými zátišiami, ale aj väčšími mestskými parkami, môžeme počuť charakteristické volanie týchto nočných operencov.

Aj zástupcovia niektorých denných i nočných druhov motýľov vychutnávajú teplé dni. Pri prechádzkach na lúkach či v lese možno počas "teplej epizódy" vidieť poletovať babôčky pavooké či admirálske, ale aj viaceré druhy mlynárikov.

Na horských lúkach nad hornou hranicou lesa možno ešte zažiť nezabudnuteľný zásnubný koncert lúčnych koníkov a kobyliek, ktoré sa ešte v tomto neskorom jesennom čase pária! Ani obojžileníkom akoby sa nechcelo ešte "zazimovať". Salamandry škvrnité sa vydávajú na posledné púte lesom.

Krátkodobé "anomálie" v podobe mimoriadne teplých období počas zimy nemajú prakticky významné negatívne dopady na prírodu. "Tvrdo" zazimované dreviny niekoľkodňové, hoci aj nápadné oteplenie neprebudí, avšak dlhšie pretrvávajúce vyššie teploty (niekoľko týždňov) oproti dlhodobému priemeru môžu stromy a kry "prebrať". Dreviny sú potom v akomsi "pomykove" a "napätí", keď im vysoké teploty nedovoľujú "zazimovať". Počas dlhodobejšieho pretrvávania teplého počasia v jeseni majú dreviny neustále "nutkanie" k rozpučaniu, čo ich fyziologicky oslabuje!

Podobne je to aj s motýľmi či studenokrvnými obojživelníkmi a plazmi, ktoré nemajú schopnosť orientovať sa v čase ročného kolobehu podľa meniaceho sa pomeru medzi svetlou a tmavou fázou dňa (fotopetriódou), a tak ich teplota môže "zmiasť" a vylezú zo svojich skrýš.

Text a foto: Ing. Miroslav Saniga, CSc.