Slimáky, ktoré nemajú domček …

Obr.1 slizovec iberský (Arion lusitanicus)

Pri prechádzkach po okolí môžeme natrafiť na slimáky, ktoré nemajú domček - ulitu. Radíme ich do troch rôznych čeľadí : slizniakovité (Limacidae), slizniačikovité (Agriolimidae a Milacidae) a slizovcovité (Arionidae). Niektoré druhy môžu mať zvyšok ulity v podobe oválnej platničky. Najčastejšie sa stretávame so slimákmi bez ulity v záhrade, kde sa vo veľkej miere podieľajú na likvidácii zelených listov rastlín a ich plodov. Slizký povlak, ktorý zanechávajú tiež znehodnocuje kvalitu vypestovaných rastlín. Jedná sa predovšetkým o invázny druh slizovca iberského (Arion lusitanicus), ktorý môže pri premnožení spôsobiť veľké straty na počte úrody. Docestoval k nám z Pyrenejského poloostrova a zaplavil skoro celú Európu. Nemá prirodzeného predátora a preto v prírode môžu jeho počty nekontrolovateľne narastať. Dokonca je agresívnejší ako naše pôvodné slizovce, ktoré je schopný zožrať.

Niektorí zástupcovia slizniakov sú naopak veľmi vzácni, vyskytujú sa len na určitom území a nenájdeme ich nikde inde na svete. O takýchto živočíchoch hovoríme vo všeobecnosti    ako o endemitoch.

Slizniak karpatský (Bielzia coerulans) je endemický mäkkýš. Je krásne sfarbený, celý modrý alebo modrozelený. Výrazné sfarbenie je spôsobené množstvom  cyanínu v pigmentových farbivách pokožky.Vyskytuje vo vlhkých karpatských lesoch. Kedže upredňostňuje zachovalé prostredie je vhodným bioindikátorom kvality prostredia. Je zákonom chránený.

V intravilánoch miest a obcí môžeme natrafiť na slizniaka veľkého (Limax maximus) má typickú "tigrovitú" kresbu tela a jeho telo dorastá do dĺžky 15 cm.  Môže prenikať do prírodnej krajiny.

• Obr.2 slizniak veľký (Limax maximus)            
• Obr.3 slizniak karpatský (Bielzia coerulans)   

V atlase živočíchov nájdete  jedného zástupcu z mäkkýšov. Patrí k slimákom s ulitou a je to medzinárodne chránený slimák záhradný (Helix pomatia). V minulosti bežný druh, dnes je ho potrebné ochraňovať. 

Obr.4  korýtko riečne (Unio crassus)

Rovnako chránené je aj korýtko riečne (Unio crassus). Patrí k lastúrnikom. Ich schránka - lastúra má rovnaké zloženie ako ulita len sa skladá z dvoch častí. Najvhodnejšie sú preňho tečúce vodné toky s dnom, ktoré je tvorené štrkom alebo pieskom. Aby mohol tento v minulosti oveľa bežnejší druh v našej prírode prežiť, musíme prestať znečisťovať vodné zdroje a robiť menej  vodohospodárskych zmien. Kedže slimáky sú predovšetkým viazané na vlhké vodné prostredie je pre ne nesmierne dôležité aby voda, ktorú potrebujú nebola znečisťovaná.

Text a foto: Mgr. Ján Černecký