Juhovýchodoeurópsky druh v širšom slova zmysle. Nachádza sa od Álp, severného Talianska, karpatských krajín, Balkánu, západnej časti Ukrajiny, a Bieloruska, východného Baltika, Poľska, Nemecka, Dánska až po južné Švédsko. Západne siaha až po Holandsko, južné Anglicko a stredné Francúzsko. V niektorých krajinách takmer vymrel v dôsledku nadmerného zberu. Pôvodný je v južnej časti Európy, do jej ostatných častí bol zavlečený v stredoveku, kedy sa choval hlavne pri kláštoroch.

Rovnomerne rozšírený po väčšej časti Slovenska do stupňa pahorkatín a ojedinele aj v horskom stupni do výšky cca 1100 m n. m. V severovýchodnej časti Slovenska je menej zastúpený. Tento druh sa často vyskytuje v krovinatých porastoch v pahorkatinách, na brehoch v okolí vôd a ciest, v záhradách a na teplých, južne exponovaných svahoch okrajov pohorí, vo viniciach a pod. Vyhýba sa hustým lesným porastom.

Je obojpohlavný živočích. Pred spárením si jedince navzájom vrážajú do tela tzv. aragonitový šíp (tzv. šíp lásky). Potom dochádza k vzájomnej výmene samčích pohlavných buniek. Až neskôr dozrejú vajíčka, ktoré sú oplodnené pohlavnými bunkami druhého jedinca. Pred znesením vajíčok slimák vyhĺbi v zemi jamku, do ktorej znesie okolo 60 vajíčok. Z nich sa vyliahnu malé slimáčiky s drobnými ulitkami na chrbtovej strane, ktoré postupne dorastajú. Dospievajú asi za tri roky. Podobne ako ostatné druhy aj slimák vápnik na stavbu ulity získava z okolitého prostredia a uskladňuje ho v tráviacej žľaze.

Živí sa zelenými rastlinami aj na opadanom ovocí. Dožíva sa 5 až 10 rokov.