Čím to je, že postupne, ale isto prichádzame o takto cenného motýľa?

Obr. 1 jasoň červenooký (Parnassius apollo)

    Od júna do augusta pri veľkom šťastí alebo dobrých vedomostiach ohľadom výskytu môžete pozorovať dospelé jedince nášho nekorunovaného kráľa motýľov. Je však isté, že postupom rokov sa jeho populácia a hlavne počet lokalít neustále zmenšuje. Čím to je, že postupne, ale isto prichádzame o takto cenného motýľa?

V minulosti sa nesprávne usudzovalo, že jasoň je ohrozený predovšetkým zberateľmi a obchodníkmi avšak uvedený dôvod sa postupne prehodnotil a skutočným dôvodom straty populácie a počtu lokalít je zmena priamo spojená s úbytkom vhodných biotopov, na ktorých rastú hostiteľské rastliny húseníc jasoňa - rozchodníka bieleho (Sedum album), rozchodníkovca najväčšieho (Hylotelephium maximum) a rozchodníkovca ostrolistého (Hylotelephium argutum).

Bez uvedených hostiteľských rastlín nie je možné, aby sa motýľ na lokalite úspešne rozmnožoval. Biotopy s vhodným xerotermným charakterom a výskytom hostiteľských rastlín v dôsledku upustenia od tradičného obhospodarovania postupne zarastajú a spolu s nimi sa stráca aj jasoň.

V Pieninskom národnom parku (PIENAP) práve preto v predošlých dvoch rokoch, pracovníci správy v spolupráci s miestnymi obyvateľmi zabezpečili manažment lokalít výskytu jasoňa prostredníctvom odstránenia náletových drevín, ktoré už neúnosne prechádzali do zapojeného lesa a jasoň na týchto lokalitách už len veľmi obmedzene prežíval. Po vykonaní manažmentu sa populácia na lokalite stabilizovala a jasoň má zabezpečené na najbližšie roky miesto pre prežitie a rozmnožovanie.

Problematické, aj z hľadiska trvalej udržateľnosti, je udržať manažment a čistenie lokalít každoročne a nedovoliť opätovné zarastanie. Ideálny by bolo vrátiť sa trochu do minulosti a opäť vidieť na svahoch viac pasúcich sa oviec, avšak pri súčasných podmienkach a ekonomickej situácii je aj táto možnosť problematická. Ostáva len dúfať, že postupom času sa podmienky zlepšia.

Uvedomenie si, že práve tie najobyčajnejšie veci, ktoré kedysi boli úplne bežné dnes stagnujú až zanikajú a nájsť človeka - pastiera je pomaly raritou. Z toho vyplýva, že aj my sami môžeme prírode pomôcť, ak vieme akým spôsobom práve tým, že sa zapojíme najobyčajnejšou prácou a pripojíme sa napr. k čisteniu lokalít ako dobrovoľníci. Je výsostne na nás, či dokážeme jasoňa zachrániť, alebo či sa stane symbolom vymierania druhov na Slovensku.

• Obr. 2 V hornej časti fotografie je pôvodný stav náletových drevín, ktoré tvorili takmer zapojený les, v spodnej časti vyčistená lokalita po manažmentovom zásahu, na ktorej je populácia jasoňa vďaka zásahu stabilizovaná

Text a foto: Ján Černecký