Do letargie upadol v septembri a precitá z nej až v polovičke mája.

Pĺšik lieskový

Pĺšik lieskový, ktorého som si v detstve sám pre seba "prekrstil" na pĺšika-sedmospáčika, patrí k jedným z najdlhšie hibernujúcich cicavcov v pomeroch strednej Európy. Do letargie upadol v septembri a precitá z nej až v polovičke mája.

Teším sa ako malý chlapec, keď vidím v tomto období toto zvieratko pobehovať po šuštivom lístí a šplhať sa po stromoch. Vychutnávam si každú chvíľku, keď smiem toto fotogenické milé zvieratko pozorovať pri konzumovaní potravy alebo stavaní príbytku niekde v bútľavine stromu či vtáčej búdke.

Pĺšik je aktívny najmä v noci a na súmraku, a tak uniká pozornosti návštevníkov lesných zátiší. Pĺšik-sedmospáčik si počas svojho niekoľkoročného života užíva iba leto, zvyšok roka, upadnutý do stavu hlbokého "bezvedomia", nevie o sebe.  Počas obdobia letnej aktivity sa musí toto drobné zvieratko postarať o svoje živobytie.

Pred dlhým zimným spánkom sa musí dostatočne vypásť, aby tukové zásoby, z ktorých organizmus zvieraťa čerpá energiu potrebnú na chod životne dôležitých funkcií a orgánov, vydržali. Pred nástupom na dlhý-predlhý zimný odpočinok si musí uviť teplé hniezdo niekde v bútľavine stromu alebo aj v ponúknutej vtáčej búdke, ktorú si pĺšik-sedmospáčik veľmi rád prenajme.