
Koniec leta je obdobím kvitnutia niektorých druhov rastlín, napr. vresu. Vres obyčajný (Calluna vulgaris) je jediným druhom vresu rastúceho v našej prírode.

Najčastejšie sa vyskytuje v pobrežných oblastiach Západnej Európy v blízkosti Atlantického oceánu. Tam rastú aj príbuzné vresovce (Erica) a vytvárajú rozsiahle porasty - vresoviská.
Vres obyčajný (Calluna vulgaris) rastie na pôdach chudobných na živiny a s kyslou pôdnou reakciou (pH). Nadmorskú výšku nevyberá. Rastie od nížin až po alpínske polohy. Typické sú napr. porasty vresovísk na pieskoch Záhorskej nížiny.
V horách stredných polôh sa vyskytuje napr. na kremencových hôrkach v pohorí Tribeč ale aj v iných pohoriach s kyslými horninami, medzi ktoré patria napr. žuly, rôzne metamorfované (premenené) horniny, bridlice, alebo kyslé sopečné horniny (napr. ryolit).
Vresoviská nájdeme aj na hrebeňoch vysokých hôr s kyslými horninami, napr. na hrebeni Nízkych Tatier, kde rastie spolu s čučoriedkami alebo brusnicami. Vres môžeme nájsť aj na rašeliniskách, kde sa mu darí na kyslej rašeline.
V čase kvitnutia vresu sú vresoviská veľmi atraktívne a fotogenické biotopy, pretože vytvárajú často rozsiahle ružové koberce.
Vres je aj liečivou rastlinou. Používa sa pri zápaloch močových ciest a obličiek.
.
.
Rozsiahle porasty vresu na bývalých pasienkoch.
Vres na kremencovej hôrke v Tribeči.
.
Súvisiace odkazy:
Klinčeky pre začiatočníkov
Ako spoznať iskerník ilýrsky
Nie je veternica ako veternica
Zvončeky pre začiatočníkov
Čo sa to v jarnom lese červenie?
.
.
.