Jeden rok sa v dolinke Olinke veľmi premnožili chrústy. Počas mája sa ich v lesoch vyrojilo toľko, že okolo stromov poletovali v ako husté oblaky. Horár ujo Jano bol z toho veľmi smutný. Najviac mu bolo ľúto strýka Buka, ktorému začali chrústy obhrýzať všetky listy: - Mladé buky sa z pažravých chrústov spamätajú, ale čo strýko Buk? Aspoň jemu musím dajako pomôcť. Ale ako? Sám si nedám rady, musí mi niekto pomôcť. Ale kto?
- Popros strakoša Maskoša z lúky, on určite pomôže strýkovi Bukovi, - navrhla ujovi teta Jedľa. - Strakoš si veľmi rád pochutí na chrústoch a uvidíš, že za pár dní ich pochytá.
- No vidíš, ja som si naňho vôbec nespomenul, - povzdychol si ujo Jano. - Už ho aj idem poprosiť, aby prišiel strýkovi Bukovi na pomoc.
Strakoša Maskoša nebolo treba dvakrát prosiť. Potešil sa, že bude mať čo nosiť svojim detičkám. Chytanie chrústov bola pre Maskoša hračka. Pomohla mu aj sojka Škriekavka, ktorá ich nosila tiež svojim mláďatkám. A tak v priebehu pár dní už lesom nepoletoval ani jeden maškrtný chrúst.
- Ďakujem vám, strakoš Maskoš a sojka Škriekavka, - poďakoval sa dvom pomocníkom ujo Jano. - Nebyť vás, tak by už teraz strýko Buk nemal ani jeden list. Pažravé chrústy dokážu pripraviť o šaty nielen strýka Buka, ale aj uja Javora a liesku Agnesu. Jeden rok niet po nich ani chýru, ani slychu. Inokedy sa ich naopak vyrojí zo toľko, že zjedia stromom všetky listy.
- S radosťou sme pomohli strýkovi Bukovi, - odvetil strakoš Maskoš. - Pre mňa sú pochúťkou. Keď ich po niektoré roky niet, tak musím chytať kobylky alebo motýle. Keď však nadíde ich rok, tak ich chytám najradšej.
- Prababička Príroda vás stvorila na to, aby ste jej pomohli s jej neposlušným stvorením, ktoré sa z času na čas v jej zátišiach veľmi premnoží, - pokračoval ujo Jano. - Bez vašej pomoci by ťažko sama rozkázala chrústom, aby nepoobjedali všetky stromy.
Hoci chrústy poobjedali strýkovi Bukovi mnoho listov, z ich hostiny sa spamätal. Teta Jar má zázračnú moc liečiť choroby všetkých ratolestí prababičky Prírody. Kým bola v službe, strýkovi Bukovi narástli listy nové. A v lesných zátišiach sa po chrústoch zľahla zem. Ujo Jano vedel, že to bolo aj zásluhou strakoša Maskoša a sojky Škriekavky.