Rozšírená je po celom území Slovenska po hornú hranicu lesa, uprednostňuje listnaté a zmiešané lesy. Prevažne stály druh. Vyskytuje sa aj v rozsiahlejších mestských parkoch.
Hniezdi v apríli až máji raz za rok. Plytké tanierovité hniezdo je umiestnené vysoko na strome, väčšinou neďaleko od okraja lesa. Miesto vyberá samec. Postavené je z konárikov a hliny, hladko vystlané korienkami a srsťou. Samica znáša 5 - 6 (7) zelenkastých, drobne hnedo škvrnitých vajec, na ktorých sedí len samica 16 - 17 dní. Samec sa vtedy stará o prísun potravy. Mláďatá potom kŕmia asi 19 - 20 dní.
Živí sa borovicovými semenami, žaluďmi, bukvicami, ovocím, väčším hmyzom vrátane chrobákov, húsenicami, slimákmi a pavúkmi a nevyhýba sa ani požieraniu vajec a mláďat z hniezd menších lesných vtákov. Sojka v istej miere závisí od dubov, ktoré jej poskytujú hlavnú potravu - žalude. Známy je jesenný zvyk sojok ukrývať si žalude do pôdy, čo je vlastne zásoba na zimu. V čase nedostatku potravy sa sojka vracia a vykopáva ich zo skrýše. Takto zohrávajú sojky dôležitú úlohu pri šírení duba do nových oblastí.
Sojka je plachý a ostražitý vták. Lieta ťažkopádne, vlnovito s trhavými a nepravidelnými údermi zaokrúhlených krídel. Za letu je nápadná bielá škvrna nad čiernym chvostom a široké krídla s bielym poľom. Na zemi sa pohybuje poskokmi. Sojky možno najčastejšie vídať v pároch alebo malých kŕdoch. Na jeseň robia lety, kedy väčšie kŕdliky sojok príležitostne navštevujú aj mestské parky, stromoradia pozdĺž ciest a záhrady. Počas hniezdenia žijú veľmi utajene a len zriedkavo pripustia človeka bližšie. Väčšinou človek uvidí len letmo biely trtáč miznúci medzi korunami. V dostatočnej vzdialenosti od hniezda a v ostatnom čase - po vyrušení, plní funkciu lesného policajta a výrazným škrekotom v lese spôsobí poplach.
Je veľká ako holub (34 cm). Čierne a biele perá chochola dokáže vztýčiť. Na bokoch hlavy má nápadné hrubé čierne fúzy. Krídelko a k nemu priliehajúca časť veľkých kroviek ručných letiek na vonkajšej zástavici čierno a modro mriežkované. Typický je aj biely trtáč a biely podchvostové krovky, ktoré kontrastujú s čiernym chvostom a čiernymi krídlami. Na nich je taktiež biela škvrna naprieč vnútornými predlakťovými letkami. Samec a samica se navzájom nelíšia, mladé jedince sú tmavšie a menej pestro zafarbené.
Dúhovka sivobiela, u mladých hnedosivá.
Vydáva škriekavé "kráách" a "kachk", "reeč-reeč" , "krehk-krehk" alebo "hieé" podobné mňavkaniu myšiaka lesného. Sojka je schopná napodobňovať iné vtáčie a zvieracie zvuky. Dokáže imitovať mečanie kozy, vŕzganie nenamazaného kolieska fúrika a dokonalým majstrom je vo vytváraní škrípavých tónov svojho spevu. Spev je počuť len zriedka. Je to tiché džavotanie striedané nariekavými tlmenými tónmi a imitáciami.