Náš najrozšírenejší had. Obýva močiare, podmáčané miesta, okraje jazier, riek či potokov.
Párenie nastáva začiatkom mája a mladé sa liahnu po 60-75 dňoch, majú 11-22cm. Samičky kladú vajíčka do tlejúcej vegetácie. Teplo, ktoré takto vzniká, napomáha urýchľovať vývoj vajíčok. Ak ide o výhodné a obľúbené miesto, môže sa stať, že tam kladie aj viac samičiek naraz.
Najčastejšou potravou sú žaby, obojživelníky a ryby.
I na miestach výskytu ľahko uniká pozornosti, pretože sa ukrýva v močiaroch a vo vegetácii. Keď je odhalená syčí a nafukuje svoje telo, aby sa tak stal väčším ako v skutočnosti je. Ďalším spôsobom obrany je predstieranie "smrti", kedy upadne do strnulého stavu s bruchom nahor s vyvrátenou hlavou, otvorenou papuľou a jazykom voľne vyplazeným von. Súčasne vylučuje z kloakálnych žliaz zapáchajúci sekrét. Takéto správanie je však inštinktívne a po čase sa preberie a snaží ujsť. Ide o aktívneho lovca, ktorý často svoju korisť spozoruje až keď ju vyplaší. Na stanovištiach, kde prezimuje ďalej od vody, na jar po oteplení dochácza k postupnej migrácii k brehom vôd, avšak kým sa voda neoteplí, do vody vstupuje len minimálne. Dobre pláva a potápa sa.
Vajcovítá hlava oddelená od tela zúžením; za hlavou má dve žlté škvrny s čiernou obrubou; farba tela je hnedá, sivozelená alebo olivovozelená s tmavými škvrnami po bokoch tela; štíhle telo plynule prechádza do chvosta a je pokryté kýlovitými šupinami. Vzácnejšia je jej forma s dvomi pozdĺžnymi bielymi pásmi na chrbte (var. persa) a môže mať aj čisto čierne sfarbenie. Oči sú veľké, zrenice kruhovitého tvaru, dobre prispôsobené dennej aktivite.
Keď je odhalená a nemá možnosť bezpečne uniknúť, syčí.