Je rozšírený v celej strednej Európe, na niektorých miestach môže byť dosť hojný. Obľúbeným prostredím sú suchšie lúky a trávnaté stráne. Bežný a početný hlavne na extenzívne obhospodarovaných lúkach a pasienkoch.
Samička znáša do podzemných dier relatívne veľké množstvo vajíčok. Samičky kladú podlhovasté smotanovo-biele vajíčka v skupinkách do pôdy. Vajíčka nie sú však zlepené, ako je to pri koníkoch. Z vajíčok sa vyliahnu nymfy, ktoré dospievajú o 2 - 4 mesiace. Za ten čas sa až dvanásťkrát lienia. Larvy v dierach prezimujú.
Živí sa článkonožcami a rastlinnou potravou. Niekedy sa svrček poľný tak rozmnoží, že zapríčiní škody na hospodárskych rastlinách. Vie vyžierať aj diery do papiera, prípadne aj do šiat, ak sa k nim dostane, a to najmä na prepotených miestach.
Svrčky sa začínajú objavovať až v apríli, ale cvrlikajúce samčeky možno registrovať hlavne v júni až júli. Je veľmi plachý čo sa prejavuje zastavením cvrlikania ako aj obratným zalezením do podzemného úkrytu pri najmenšom vyrušení. Svrček poľný si v zemi vyhrabáva charakteristické diery. Pred otvorom do nory je dohola vyhryzená tráva a na zemi je často zanechaný drobný trus. Jeho prítomnosť je možné overiť obyčajným steblom trávy, ktorým špárame v nore. Svrček to neznáša a ihneď začne do neho kopať, hrýzť a vytláčať ho von.
Dorastá do rozmerov 20-26 mm. Prevažne býva sfarbený do čierna. Výrazná guľovitá hlava a zavalitejšie valcovité telo sú prispôsobené k životu v podzemných dierach. Samček sa od samičky líši okrovou farbou pri koreni krídel. Samička má medzi dvomi cerkami na konci bruška nápadné kladielko.
Vydáva cvrlikavý zvuk, ktorý vzniká trením krídel.