Rozšírená je po celom území Slovenska od nížin až do výšky asi 1 200 m. Stála a prelietavá. Jesenné prelety nie sú ďaleké a väčšie cesty od nás nie sú zaregistrované
Severské populácie sú čiastočne sťahovavé a zastavujú sa, resp. zimujú aj u nás. Obýva otvorenú krajinu s roztrúsenými kriačinami, poľné lesíky, okraje lesov, stromoradia, okraje železničných tratí, mladé borovicové monokultúry, úhory, hospodárske dvory a pod.
Hniezdi na zemi dva razy do roka. Začiatok prvého hniezdenia je v apríli. Druhá násada je v júni a júli, prípadne v auguste. Tretie hniezdenie, zdá sa, je náhradné, alebo hniezdi iba niektorý pár, nie je však pravidelné. Kalichovité hniezdo je zhotovené zo stoniek trávy a machu a vystlané srsťou a jemnou trávou. Stavia ho samica nízko nad zemou alebo priamo na nej v hustej vegetácii. Znáša 4-5 vajec veľkosti 21 x 15 mm; základná farba je belavá s popolavými, tmavohnedými až čiernymi škvrnkami. Inkubačný čas je 12-14 dní, kŕmenie mláďat na hniezde 12-14 dní.
Potrava strnádky žltej sa skladá z červov, hmyzu, pavúkov a výhonkov rastlín, hlavnou zložkou, predovšetkým v zime, sú však rôzne semená a bobule. Loví aj chlpaté húsenice, ktorým sa iné vtáky vyhýbajú.
Nepatrí medzi plaché druhy strnádiek. Spievať začínajú na južnom Slovensku v teplejších rokoch už koncom februára a začiatkom marca. Vtedy sa kŕdliky uvolňujú a vznikajú páry. Samček spieva z obľúbeného vyvýšeného miesta, ktoré sa nachádza na strome alebo na kríku. Mimo obdobia hniezdenia sa potuluje v kŕdlikoch po okolí.
Dorastá do veľkosti vrabca domového, ale je štíhlejšia (dĺžka tela je asi 165 mm. Krídla 85 mm, chvosta 72 mm). Dospelý samček má základnú farbu hlavy a spodnej strany tela svietivo žltú, chrbát olivovogaštanový, rôzne tmavo škvrnitý. Trtáč a nadchvostové krovky hrdzavohnedé (temeno zvyčajne žlté), kormidlovacie perá s bielymi okrajmi. Na hlave má pásiky a na chrbte pozdĺžne škvrnky. Samička a mladé sú matnejšie sfarbené s hustejšími a vyraznejšími škvrnami.
Samičku a mladé vtáky od iných druhov strnádok odlíšime podľa gaštanovohnedého trtáča. Od strnádky záhradnej sa vo všetkých šatoch odlišuje hrdzavo sfarbeným trtáčom.
Spev znie melancholicky a skladá sa zo sledu krátkych rovnako vysokých tónov s poslednou slabikou dlhšou a stúpajúcou "ci-ci-ci-ci-cié". Vábením je kovové "cik", "csirr" alebo "cik-cik". Pri vyrušení varuje ostrým a prenikavým "cíís".