U nás sú straky rozšírené po celom území prevažne výšky do 900 m n.m. Najradšej obývajú otvorenú krajinu s roztúsenými stromami, alejami, stromoradiami a pásmi krovín. Nevyhýbajú sa ani ovocným záhradám a malým lesíkom. Stavia si objemné hniezdo na stromoch na okrajoch lesov alebo remízkach. Hniezdi v apríli až máji raz za rok.
Hniezdo je veľké, zhora kryté často strieškou z konárikov, umiestnené vysoko na stromoch. Hniezdo je tvorené z konárikov a blata, hniezdne lôžko výstelkou jemných tráv, korienkov, vlákien a chlpov. Samica znáša 6 - 7 zelenkstých husto tmavohnedo škvrnitých vajec, na ktorých sedí asi 17 - 18 dní, mláďatá potom kŕmia obidvaja rodičia asi 22 - 27 dní. V zimných mesiacoch v nej prevažuje zložka rastlinná, v letných naopak živočíšna. V čase kŕmenia mláďat straky nejprv zbierajú malé bezstavovce (pavúky, húsenice, larvy), neskôr chrobáky, slimáky, červy, blanokrídlovce a drobné stavovce (hlavne hraboše a zdochliny). Podiel vajec a mláďat drobných spevavcov je veľmi nízky a samozrejme je časovo obmedzený práve len na obdobie hniezdenia.
V lete a na jeseň v potrave prevažujú rôzne plody (bobule, čerešne, hrušky) a semená. Požiera aj mŕtve živočíchy a často možno straky vídať pri cestách, kde zbierajú cicavce a vtáky zabité autami. Podobne ako aj ostatné krkavcovité vtáky, aj straka si robí zásoby potravy. Ľudia ju obvinili aj z "kradnutia" a ukrývania lesklých predmetov (väčšinou vrchnáčiky z fliaš, ale publikované boli aj väčšie predmety - lyžičky, okuliare, hodinky...), čo niektorí odborníci popierajú. Faktom aj tak zostáva, že kúsky lesklej fólie sa v jej hniezde občas nachádzajú.
Je ostražitá, ale pritom aj zvedavá až drzá. Chvost často drží počas kolísavej chôdze vo vztýčenej polohe. Po zemi sa tiež niekedy pohybuje zvláštnym poskakovaním do boku a stále kormidluje chvostom. Počas letu je nápadný klinovitý chvost, krátke zaokrúhlené krídla, biele časti na ručných letkách a preto si ju nemôžeme pomýliť s iným vtákom. Lieta priamočiaro, ťažkopádnym dojmom. V zime môže vytvárať aj 15 kusové kŕdliky, pri Košiciach bolo v roku 1953 naraz pozorovaných až 38 jedincov.
Meria skoro toľko ako vrana túlavá (46 cm), ale má dlhý stupňovitý chvost. Hlava, hruď, chrbát a trtáč sú čierne, zatiaľ čo brucho, boky a lopatky sú biele. Krídla a chrbát sú lesklo čierne s modrastozeleným a červenkastopurpurovým nádychom. Mladé straky sú matné, bez lesku a s kratším chvostom.
Volanie je hlasné škrekľavé "šak-čak", niekedy "šakerak" alebo "kek-kek" alebo chrapľavé "ra - ra - ra - rak". V pokoji to môže byť tichý spev, ktorý obsahuje málo počuteľné štebotavé, bublavé a svrčivé zvuky a rôzne imitácie. Občas ju môžeme počuť aj v zime. Dokáže imitovať iné zvieratá, dokonca aj reč človeka, ak je skrotená.