Obýva oblasti od nížin až po horské polohy, najčastejšie lúky, polia, okraje ihličnatých a listnatých lesov.
Uprednostňuje mierne vlhkú krajinu ako napríklad parky, záhrady, lužné lesy. Najčastejšie však obýva bukové lesy a ich okraje s porastom, kde v lístí a v pňoch nachádza vhodné úkryty.
Na Slovensku sa vyskytuje vo východnom poddruhu Anguis fragilis colchicus NORDMANN, 1840. Chladné mesiace slepúch prečkáva pod pňami, často krát aj jeden meter pod zemou. Na týchto miestach zimuje obvykle viacej slepúchov pohromade (20-30). Na zimný spánok sa ukladajú obvykle v októbri. V marci alebo v apríli opúšťajú slepúchy svoje zimoviská.
Slepúchy sú ovoviviparné (teda vajcoživorodé) jaštery. Vajíčka sa vyvíjajú v tele samice. Na svet prichádzajú len v jemných blanovitých obaloch. A tak na prelome augusta a septembra (po 60-80 dňoch gravidity) samica privedie na svet mláďatá dlhé cca 9-12 cm.
Najčastejšou potravou tohto jaštera sú dážďovky a slimáky, no niekedy uloví aj hmyz alebo jeho larvy. Taktiež bolo pozorované i požieranie vlastných mláďat. Slepúch má v papuli malé, ostré zuby, zahnuté dozadu, ktoré mu uľahčujú chytiť klzkú korisť.
Ráno vylieza už za rosy, aby sa napil. Cez deň je slepúch väčšinou skrytý pod kameňmi. Loviť vychádza najmä po daždi, alebo za súmraku. Druh sa slní i v zimnom období. Pri letných horúčavách je aktívny do 23. hodiny a vylieza aj zvyčajne medzi polnocou a 4. rannou hodinou, kedy loví potravu, najmä slimáky. Po i počas dažďa vylieza aj cez poludnie, aby sa osprchoval.
Tento beznohý jašter svojím vzhľadom prípomína hada. Z končatín sa mu zachovali iba zvyšky na kostre; koža sa mu zvlieka (čo súvisí s rastom), na rozdiel od hadov.