Rozšírená je od 1. do 5. vegetačného stupňa. Obýva otvorené oblasti stepného charakteru, koncentruje sa pritom v okolí sídlisk alebo na intenzívne vypásaných pastvinách. Husto zalesneným oblastiam sa vyhýba, preniká len do ich okrajových častí, a to najčastejšie pozdĺž ciest. Je málo citlivá proti suchu aj proti obsahu solí vo vode. V kultúrnostepných biotopoch hojná po celom území, zvlášť hojná je na vápencových pôdach (Juhoslovenský kras). Juhoeurópske exempláre dosahujú až 100 mm.
Vajíčka v počte 10 000-12 000 kusov samička odkladá v dlhých šnúrach, ktoré obmotáva na vodné rastliny. V páse sú usporiadané sú v 3 - 4 radoch; ak je šnúra mierne natiahnutá, tak len vo dvoch radoch s priemerom vajíčka 1,0 - 1,5 mm hnedastej farby; šnúra po napučaní je tenšia ako 8 mm.
Larvy sú väčšie ako larvy ropuchy obyčajnej. Tesne pred metamorfózou dosahujú do 45 mm. Análny otvor je v strede línií tela na báze chvosta. Zvrchu sú olivovohnedé alebo tmavosivohnedé. Ventrálna strana tela sivobelavá, silne hnedo bodkovaná. Sivobelavé lemy sú husto bodkované. Po objavení sa končatín zafarbenie vybledne.
Metamorfóza žubrienok na žabky nastáva po 2-3 mesiacoch, v plytkých, dobre prehrievaných mlákach aj skôr. Dĺžka tela exemplárov ihneď po metamorfóze je 10,5-17 mm.
Hlavnými zložkami potravy sú mravce, chrobáky, slimáky, mnohonožky, pavúky a stonožky. Keďže sa zdržujú väčšinou v poľnohospodársky exploatovaných biotopoch, patria požieraním škodlivého hmyzu k užitočným živočíchom.
Mimo doby párenia je aktívna v noci. Objavuje sa v apríli. Ihneď sa začína páriť. Párenie trvá niekedy až do júna, v miestach, kde jarné vody rýchlo vyschnú, pári sa ešte aj v auguste. Metamorfované mláďatá sa spočiatku zdržujú v blízkosti vody a su aktívne aj vo dne, neskôr sa aktivita posúva do nočných hodín. Od vody odliezajú niekedy aj veľmi ďaleko.
-
9-10 cm
Na tele má veľa zelených škvŕn; hrbolčeky pod prstami zadných nôh sú nepárové. Zavčas na jar a v čase párenia je základná farba chrbta špinavosivá s tmavozelenými nepravidelnými fľakmi, v ktorých sú, najmä na bokoch tela, ružovočervené bradavice. Tie sú hojné predovšetkým pri exemplároch z južných častí areálu, kde miestami pokrývajú celú plochu viečok, ďalej príušné žľazy a hojne sú roztrúsené po celom chrbte. Po opustení vody zafarbenie vybledne, flaky dostanú trávovozelený nádych a červenkasté bodky často úplne zmiznú. Vzhľadom sa podobá ropuche bradavičnatej, je však o niečo štíhlejšia. Telo mierne zavalité, v strede rozšírené. Bubienok malý, okrúhly, polovičnej veľkosti oka. Nohy štíhlejšie ako pri predchádzajúcom druhu. Pokožka tenšia a menej bradavičnatá. Na bradaviciach sú akési vyvýšeniny.
Samce s vnútorným rezonátorom na hrdle. V čase párenia majú na prvých troch prstoch prednej nohy pariace mozole. Spodná strana tela je belavosivá alebo žltkastá, pri samičkách obyčajne fľakatá alebo mramorovaná.
"Urrrrrrrr...., urrrrrrrr..." je silné, dlhotrvajúce drnčanie; jeden rad zvukov trvá 10 - 15 sekúnd a spočiatok je tichý a postupne naberá a kolíše na intenzite, čím sa zreteľne odlišuje od medvedíka; má dobre vyvinutý hrdelný rezonátor pripomína husľové pizzikato, ale v prírode sa najviac podobá krtonôžke a svrčiakovi. Od nočného lelka lesného, ktorý sa ozýva dlho v podobe "errrrr?urrrr" (niekedy drnčí až 5 minút), ju rozlíšime podľa toho, že nekolíše v intenzite a výške tónov; samček lelka sa ozýva len za súmraku a v noci od mája do júla.