Nenáročný hniezdič na západe strednej Európy. Väčšinou na slnečných, suchých, málo porastených pôdach, na piesočnatých pôdach nehnojených priemyselnými hnojivami, krušinových vresoviskách.
Samica stavia hniezdo na zemi, väčšinou na svahoch v plytkej priehlbine alebo nízko nad ňou, vždy však veľmi dobre ukryté pred pohľadom zhora. Niekedy býva hniezdo zavesené v kroví. Znášku tvorí 5 - 6 vajec.
Loví predovšetkým hmyz (motýle, muchy, ovady), ďalej pavúky, drobné červy a rôzne bobule a semená.
Často sedí vzpriamene na vrcholkoch stromov alebo na elektrickom vedení. Na rozdiel od pŕhľaviara červenkastého oveľa výraznejšie potriasa krídlami a chvostom.
Hrdzavočervená hruď, čierna hlava a hrdlo, biele škvrny na hrdle samca, samica celkove matnejšie sfarbená. Samice nie sú ani zďaleka tak kontrastne sfarbené ako samce. Mladé jedince majú jemne čiarkovanú hruď a škvrnitý chrbát. Chvost je jednofarebný, hnedastočierny.
Veľkostbu aj tvarom tela je veľmi podobný pŕhľaviarovi červenkastému, pôsobí však trochu "guľatejšie". Ďalej mu chýba prúžok cez oko a chvost má celý tmavý. Krídla sú kratšie, ako má príbuzný druh, pretože na tahu nemusí prekonávať také veľké vzdialenosti. Na vnútorných zástaviciach kormidlových pier niet bieleho sfarbenia (rozdiel od pŕhľaviara červenkastého).
Krátke, rýchlo spievané sledy obsahujú okrem rachotivých a škrípavych tónov aj hvízdavé zvuky a veľmi často imitácie hlasov iných vtákov. Pripomínajú trochu sledy vrchárky modrej alebo penice hnedokrídlej. Spev počas letu je bohatší a premenlivejší. Vábenie znie ako tvrdé škrípavé "trat-trat" alebo "fíít-trat-trat".